Európska komisia oprašuje v boji proti kríze tradičné zbrane –zvýšenie výdajov v odvetví stavebníctva

Nástrojom na stimulovanie ekonomického rastu by sa podľa najnovších plánov Komisie malo stať zvýšenie verejných investícií do verejnej výstavby, komunikácií, a infraštruktúry. Stavebníctvo by malo nový impulz hľadať v nízkoenergetických budovách. posledný júlový deň vydala Európska komisia správu v ktorej vyzýva vlády členských krajín a Európsku investičnú banku (EIB) k zvýšeniu verejných výdajov na významné projekty infraštruktúry ako nástroj podpory ekonomického rozvoja Únie v dobe hospodárskej krízy.

Stavebníctvo by mohlo nájsť impulz v nízkoenergetických stavbách

Predmetom podpory by podľa expertov mal byť najmä sektor stavebníctva. Podľa predloženej správy práve stavebníctvo tvorí na celkovom hrubom domácom produkte (HDP) Európskej únie približne 10% a reprezentuje približne 20 miliónov pracovných miest. dôsledku hospodárskej krízy zaznamenal stavebný sektor pokles (naprieč členskými krajinami) v priemere 17% medzi januárom 2008 a aprílom 2012. Spľasknutie realitnej bubliny bolo najciteľnejšie v Španielsku a Írsku, ale negatívnym číslam sa nevyhli ani ostatné členské krajiny. xpertná správa komisie pritom odporúča špeciálne sa zamerať na nízkoenergetické stavby, ktorých ekonomický potenciál je zatiaľ nedostatočne docenený. Určitý priestor sa v tomto smere otvára napr. pri výdajoch do údržby a rekonštrukcie už existujúcich budov. Ako sa vyjadril viceprezident Komisie Antonio Tajani, zodpovedný za agendu priemyslu a podnikania: „V súčasnej ťažkej hospodárskej kríze sú nízkoenergetické budovy bezpečnou a životaschopnou investíciou pre spoločnosť a privátnych investorov. Segment stavebníctva by to mal využiť ako príležitosť k inovácií a rastu. Stavebníctvo by sa mohlo stať hybnou silou trvale udržateľného rozvoja“. Nástrojom na podporu stavebníctva by malo byť tiež zvyšovanie kvalifikácie stavebných pracovníkov. Ich nízka mobilita je limitujúcim faktorom rozvoja segmentu naprieč hranicami členských krajín a jej zvýšenie by malo vyrovnávať rozdiely medzi potrebami odvetvia v jednotlivých regiónoch. Pomôcť by tiež malo zdokonaľovanie využívania surovín, transfer technologických inovácií, ale aj celkové posilnenie postavenia európskych stavebných koncernov na globálnom trhu.

Podpora sa nezaobíde bez aktívnejšej politiky Európskej investičnej banky

Dôležitým aktérom v procese stimulovania ekonomickej aktivity má byť práve Európska investičná banka. Jej kapitálové nástroje  by mali pomáhať financovať náročné verejné (ale aj súkromné) investičné projekty. V minulom roku ale v celkových pôžičkách poskytnutých práve EIB došlo k poklesu, čo banka vysvetľovala návratom k predkrízovým rokom. Prioritou pre banku by práve v súvislosti s aktuálnou krízou malo byť sústrediť sa na tie členské krajiny, ktoré majú najväčší problém so získavaním štandardných prostriedkov na finančných trhoch. Ďalšími nástrojmi, na ktorých by členské štáty mali svoju podporu ekonomiky založiť, sú podľa expertov Komisie daňové stimuly a finančné nástroje vrátane zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty a nízkych úrokových sadzieb. To je ale v rozpore s tlakom na fiškálnu zodpovednosť a krátenie rozpočtových výdajov.

Prax vo viacerých členských krajinách ide totiž opačným smerom – zvýšenie priamych a nepriamych daní má dorovnať výpadky štátneho rozpočtu v dôsledku poklesu výkonu ekonomiky. Experti Komisie sa obávajú, že vlna reštriktívnych opatrení negatívne zasiahne investície do infraštruktúry, tradične považované za chrbtovú kosť ekonomického rozvoja.

Diskusia o verejných výdajoch má širší kontext. Správa Komisie nadväzuje na rozhodnutie lídrov únie z júnového summitu doplniť rozpočtový pakt záväzkom investovať do naštartovania rastu a zamestnanosti 130 mld. eur, resp. aspoň 1% HDP únie.
 
Jedná sa o ústupok politickému prúdu, reprezentovanému napr. novým francúzskym prezidentom, ktorý si priazeň voličov získal plánmi na aktívnejšiu vládnu politiku v podpore ekonomického rastu. Na európskej úrovni jeho stanovisko síce narazilo na neústupný reštriktívny postoj Nemecka, ale podarilo sa mu dosiahnuť aspoň čiastočnú kompenzáciu v podobe prísľubu zvýšenia verejných výdajov na rast. Otázkou po summite zostalo, do akej miery sa bude jednať o nové prostriedky a do akej pôjde o reštrukturalizáciu aktuálnych výdajov prostredníctvom EIB.