6 výhod, ktoré majú odborári oproti bežným zamestnancom

1. Člena odborového orgánu zamestnávateľ tak ľahko nevyhodí 

Odborári požívajú od začiatku funkčného obdobia až do uplynutia 6 mesiacov po jeho skončení zvýšenú ochranu proti opatreniam zamestnávateľa, ktoré by im mohli spôsobiť ujmu a ktoré by voči nim boli namierené z dôvodu ich postavenia či činnosti. Uvedené platí aj pre skončenie pracovného pomeru.

Členovi odborového orgánu:

1) možno dať výpoveď alebo s ním okamžite skončiť pracovný pomerlen s predchádzajúcim súhlasomodborovej organizácie;
2) súhlas s jednostranným ukončením pracovného pomeru člena odborového orgánu zamestnávateľ navyše môže využiť len do dvoch mesiacov od jeho udelenia.

Ak odborová organizácia do 15 dní od žiadosti zamestnávateľa udelenie súhlasu písomne neodmietne, bude platiť, že s rozviazaním pracovného pomeru súhlasí. Pokiaľ vyjadrí nesúhlas a zamestnávateľ napriek tomu pracovný pomer ukončí, nebude ukončenie platné. Nesúhlas s výpoveďou či okamžitým skončením pritom nemusí byť odôvodnený (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 11CoPr/4/2018). V rozpore s vôľou odborovej organizácie sa zamestnávateľ člena odborového orgánu „zbaví“ len vtedy, ak sa mu podarí pred súdom preukázať, že by od neho nebolo spravodlivé požadovať jeho ďalšie zamestnávanie. 

2. Odborári môžu na svoju činnosť žiadať pracovné voľno s náhradou mzdy 

Členovia odborového orgánu nemusia činnosť súvisiacu s hájením záujmov zamestnancov vykonávať (len) vo svojom voľnom čase. Zamestnávateľ im za uvedeným účelom musí poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy. 

Doba, na ktorú sa voľno poskytuje, sa určí nasledovne:

1) primárne by sa zamestnávateľ a odborári mali na dĺžke voľna dohodnúť;
2) ak k dohode nedôjde, postupuje sa pri určení trvania voľna podľa nasledujúcichpravidiel:

- zamestnávateľ poskytne mesačne voľno zodpovedajúce časovému úseku, ktorý sa vypočíta ako súčinpriemerného počtu zamestnancov u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a 15 minút;

- ak v predchádzajúcom kalendárnom roku zamestnávateľ zamestnancov nemal, vychádza sa z počtu zamestnancov k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu poskytnutia voľna;

- pokiaľ na pracovisku pôsobí viacero zástupcov zamestnancov (napr. aj zamestnanecká rada), musia zamestnávateľovi písomne oznámiť, ako sa medzi sebou na rozdelení voľna dohodli; v prípade, že sa nedohodnú, rozdelí voľno nimi určený rozhodca, pričom až do písomného oznámenia rozdelenia voľna zamestnávateľovi toto nemôžu čerpať;

- o rozdelení voľna medzi jednotlivých členov odborového orgánu rozhodne samotný odborový orgán; aj toto rozdelenie musí byť zamestnávateľovi písomne oznámené. 

Ak odborová organizácia voľno v celom rozsahu nevyčerpá, má nárok na peňažnú náhradu, ktorá je dojednaná v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ má vždy právo skontrolovať, či členovia odborového orgánu poskytnuté voľno skutočne využívajú na realizáciu činnosti odborovej organizácie.

3. Odborári môžu na svoju činnosť žiadať aj priestory a materiálne vybavenie 

Zamestnávateľ musí odborárom bezplatne poskytnúť na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť miestnosti s náležitým vybavením a zároveň uhrádzať náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou. 

Túto povinnosť zamestnávateľ plní v primeranom rozsahu a podľa svojich prevádzkových možností. Pre rôznych zamestnávateľov sa teda plnenie bude líšiť. Vo veľkých spoločnostiach, ktoré podnikajú vo vlastných nehnuteľnostiach, môžu mať odborári aj vlastné kancelárie; menší zamestnávatelia môžu plniť povinnosť napr. „požičaním“ zasadacej miestnosti. 

4. Odborári môžu kontrolovať a ovplyvňovať BOZP na pracovisku 

Odborový orgán má v súvislosti s BOZP napr. právo:

- pravidelne preverovať pracovisko aj zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov;

- kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami;

- kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov a zúčastňovať sa na zisťovaní príčin úrazov a chorôb z povolania a vyšetrovať ich aj sám;

- žiadať odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach či pri pracovných postupoch a prerušenie práce pri bezprostrednom a vážnom ohrození života či osôb; žiadosť o prerušenie práce zasiela odborový orgán na vedomie aj orgánu inšpekcie práce (príp. štátnej banskej správy);

- upozorniť zamestnávateľa na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá ohrozuje bezpečnosť či ochranu zdravia zamestnancov;

- zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach BOZP. 

5. Odborári majú prednostné právo zastupovať zamestnancov 

Odborári sú jedinými zástupcami zamestnancov, ktorí môžu so zamestnávateľom uzavrieť kolektívnu zmluvu. Pokiaľ na pracovisku pôsobia odbory, musí s nimi zamestnávateľ rokovať prednostne. Zamestnanecká rada či zamestnanecký dôverník môžu totiž  v záležitostiach vyhradených zákonom pre spolurozhodovanie zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov (napr. vydanie pracovného poriadku, určenie plánu dovoleniek apod.) pôsobiť len vtedy, ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje ich spolurozhodovanie, neupravuje kolektívna zmluva. 

6. Zabehnuté odborové organizácie poskytujú členom rôzne služby aj benefity 

Zamestnancov od členstva v už pôsobiacej odborovej organizácii spravidla odrádzajú členské príspevky. Do odborov sa nehrnú, pretože benefity dojednané v kolektívnej zmluve sa vzťahujú aj na odborovo neorganizovaných zamestnancov a osobitné výhody stanovené zákonom zväčša čerpajú odboroví funkcionári. Mnoho odborových organizácií však členom ponúka aj určité nadštandardné plnenia, o ktorých sa oplatí bližšie informovať. Zväčša ide o:

- bezplatné právne poradenstvo v pracovnoprávnej oblasti,

- zastupovanie v pracovnoprávnych sporoch,

- rôzne formy sociálnej výpomoci,

- rôzne druhy darov (napr. pri jubileách či na rekreáciu).

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.