K majetku zamestnávateľa musíte pristupovať s adekvátnou starostlivosťou
Každý zamestnanec má bez ohľadu na konkrétny druh práce či situáciu na pracovisku povinnosť:
a) riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami,
b) chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením či zneužitím,
c) nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
Ako zamestnanec sa môžete dostať do kolízie s vlastníckym právom zamestnávateľa, ak:
1) Poškodíte, zničíte či stratíte majetok zamestnávateľa
Za nedbanlivostné poškodenie, zničenie či stratu vecí z majetku zamestnávateľa zodpovedáte do výšky štvornásobku vášho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobíte škodu. Ak ste škodu spôsobili úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu či po požití omamných alebo psychotropných látok, hradíte jej plnú výšku.
Celú spôsobenú škodu na majetku zamestnávateľa nahrádzate tiež, ak:
- 1) ide o náhradu schodku na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo iných hodnotách určených na obeh alebo obrat, ktoré máte povinnosť vyúčtovať v zmysle vami uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti,
- 2) ste stratili nástroje, ochranné pracovné prostriedky či iné podobné predmety, ktoré vám zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.
V oboch uvedených prípadoch sa zodpovednosti môžete úplne alebo sčasti zbaviť, ak preukážete, že schodok alebo strata vznikli úplne alebo sčasti bez vášho zavinenia.
2) Zneužijete majetok zamestnávateľa
Zneužitím majetku zamestnávateľa môžeme v zásade rozumieť jeho použitie na iný účel, než plnenie pracovných povinností alebo činnosti, ktoré majú s takýmto plnením súvislosť. Nemusí teda ísť len o odcudzenie vecí vo vlastníctve zamestnávateľa, ale tiež o ich používanie na rôzne súkromné aktivity bez súhlasu zamestnávateľa.
Ak zneužitím majetku zamestnávateľa vznikne škoda, platia pre jej náhradu vyššie uvedené pravidlá. Pri každom úmyselnom poškodení vecí vo vlastníctve zamestnávateľa hrozí okamžité skončenie pracovného pomeru, jeho zneužitie sa však posudzuje rovnako prísne.
V praxi sa hodinovou výpoveďou môžu postihovať aj drobné krádeže. Ako legitímny dôvod pre okamžité skončenie bol napríklad uznaný pokus zamestnankyne školskej jedálne odniesť 3 bochníky knedle, 2 litrové fľašky zaváranej kapusty a 4 balené sušienky (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 1496/2013).
V súvislosti s použitím firemnej platobnej karty na úhradu pohostenia osoby, ktorá nepatrila k zákazníkom zamestnávateľa, judikatúra zase zdôraznila, že aj keď je škoda spôsobená zamestnávateľovi zneužitím jeho majetku relatívne nízka a zamestnávateľ ju dokonca ani nežiada preplatiť, musí byť hodinová výpoveď platná (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 3034/2016). Takéto konanie je totiž okrem iného závažným porušením lojality voči zamestnávateľovi – inými slovami platí, že ak vám už zamestnávateľ nemôže dôverovať, nebolo by od neho spravodlivé požadovať, aby vás ďalej zamestnával.
Dodajme, že oprávneným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nemusí byť len krádež pracovných vecí, ale tiež ich nedostatočné chránenie pred krádežou iným zamestnancom, respektíve napomáhanie takémuto konaniu, a to aj mimo pracovnej doby. Tento záver vyplýva z posúdenia prípadu, v ktorom zamestnanec požiadal inú zamestnankyňu, aby mu z pracoviska odviezla veci zo sortimentu zamestnávateľa.
Zamestnankyňa sa v súdnom konaní bránila, že nevedela o tom, že nejde o zaplatený tovar. Okolnosti však boli natoľko podozrivé, že súd považoval v danom prípade za dostatočný dôvod hodinovej výpovede aj vedomú nedbalosť, ktorou sa zamestnankyňa previnila (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 59/2005).
Ako je to s použitím vecí zamestnávateľa pre vlastnú potrebu?
Používanie majetku zamestnávateľa na súkromné účely sa v prvom rade spravuje vašou vzájomnou dohodou alebo interným predpisom zamestnávateľa, s ktorým ale musíte byť riadne oboznámení. Pokiaľ však:
a) použitie pracovnej veci pre súkromnú potrebu nie je zakázané,
b) prakticky ním nedochádza k jej opotrebeniu či inej strate na množstve či kvalite veci,
c) použitie nie je spojené s neplnením pracovných povinností v pracovnej dobe (napr. surfovanie na internete namiesto plnenia pracovných úloh),
d) neznamená pre zamestnávateľa zvýšené riziko škody (napr. v dôsledku jej vynesenia alebo odvozu z pracoviska, používania na nezvyklé činnosti či sprístupnenia iným osobám),
bolo by až na osobitné výnimky z právneho hľadiska neprimerané takéto použitie majetku zamestnávateľa na vaše osobné potreby akokoľvek trestať, hoci nebolo výslovne povolené.
Odpoveď na otázku z nadpisu článku teda znie, že úmyselné použitie firemných kancelárskych potrieb pre vlastnú potrebu môže byť dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru aj vtedy, ak nejde o veci vyššej hodnoty. Inak však treba posudzovať ich krádež a inak situáciu, v ktorej zamestnávateľ plošne rozdáva každému zamestnancovi kancelárske potreby ako benefit slúžiaci k lepšej efektivite práce a vy ich z nejakého dôvodu nevyužijete osobne, ale podarujete napríklad príbuzným, ale na kvalitu a rýchlosť vašich pracovných výstupov to nebude mať vplyv.
V tejto súvislosti možno teoreticky uvažovať napríklad o zvýrazňovačoch slúžiacich pre lepšiu orientáciu v texte či diári na určitý rok, ktoré dal zamestnávateľ priamo vám. Pokiaľ však z práce zoberiete balík zo zásob kancelárskeho papiera do tlačiarne a šéfovi tým pádom o to skôr nahlásite, že papier treba doplniť, ide už jednoznačne o útok na majetok zamestnávateľa.
Barbora Magočová
Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.