Zdroj: Shutterstock
Aj keď sa vláda Českej republiky inšpirovala podmienkami v Nemecku, výsledná podoba českého kurzarbeitu je nakoniec iná. Mnoho odborníkov síce víta snahy o zavedenie takého inštitútu avšak českú podobu kritizujú. Ak bude schválená v súčastnej podobe vytvorí sa priestor pre zneužívanie a tiež podmienky schvaľovania podpory nie sú úplne jednoznačné.
Poskytovanie kurzarbeitu sa vždy uskutoční na základe nariadenia vlády. V ňom bude stanovený región, odvetvie, rozsah práce aj doba, počas ktorej by časť mzdy vyplácal štát.
Pracovník môže zostať doma až 4 dni z pracovného týždňa, za ktoré by mohol získať 70 % čistej mzdy, maximálne však do výšky priemernej mzdy v hospodárstve.
Podpora by sa vyplácala maximálne rok.
Čo je kurzarbeit
Predstavuje skrátenú prácu pri ekonomických problémoch. Podnik nechá časť pracovného týždňa zamestnancov doma. Zaplatí im za odpracované hodiny a štát poskytne zamestnancom časť mzdy za neodpracovaný čas. Takáto podpora štátu má zabrániť hromadnému prepúšťaniu v obzvlášť krízových časoch, ako napríklad v časoch pandémie, hospodárskej krízy, kyberútoku, pri živelnej pohrome či pri iných závažných hospodárskych problémoch.
Tip: 5 vecí, ktoré by ste mali vedieť pri hľadaní a nástupe do práce
Komu môže byť kurzarbait vyplatený? Určite naň nemajú nárok všetci zamestnanci.
Prvou podmienkou je zamestnanecký pomer na dobu neurčitú. Zamestnanci, ktorí pracujú v podniku na základe zmluvy na dobu určitú nemajú nárok na tento typ štátnej podpory aj keď by pracovali na dobu určitú opakovane už dlhšiu dobu. Takisto nemajú na ňu nárok dohodári.
Druhou nemenej dôležitou podmienkou je pôsobenie vo firme najmenej tri mesiace. Samotná zmluva na dobu neurčitú nestačí. Častokrát býva súčasť pracovnej zmluvy aj tzv. skúšobná doba, ktorá obvykle trvá dva či tri mesiace. Počas tejto doby vás zamestnávateľ môže kedykoľvek prepustiť bez nároku na odstupné či špeciálne zdôvodňovanie.
Štátny príspevok sa zamestnancovi zahrnie do mzdy. Boli by z neho zaplatené odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Dlžníkom by sa z neho strhávali exekučné splátky a tiež by sa zohľadňoval pri vyplácaní dávok.
Firmy by tak platili odvody z celej sumy príjmu zamestnanca (vrátane príspevku). Tretinu doplatku na zdravotnom poistení by platil zamestnanec a dve tretiny zamestnávateľ.
Aby firma o kurzarbeit mohla požiadať, nesmie sídliť v daňových rajoch ani nesmie vyplácať dividendy či podiely zo zisku.
V Nemecku sú stanovené všeobecné podmienky, kedy môžu firmy o štátny príspevok požiadať.
Podporu je možné čerpať vtedy, keď zamestnávateľ nemôže najmenej tretine zamestnancov prideliť prácu v rozsahu aspoň 10 %.
Výška príspevku predstavuje 60 % z čistej mzdy, 67 % z čistej mzdy potom u zamestnanca s deťmi. Odvod na sociálne poistenie sa zníži o jednu pätinu.
Dĺžka poskytovania príspevku je rovnaká ako v Českej republike - jeden rok.
Miroslava Hrášková
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
