Či už vám zamestnávateľ riadne neprepláca nadčasy, diskriminuje vás alebo neoprávnene ukončil váš pracovný pomer, nebojte sa ho žalovať. Aj keď sa môže zdať, že sa púšťate do boja so silnejším súperom, nemusí to byť tak. Horšie ekonomické aj právne zázemie zamestnancov zákony vyvažujú rôznymi uľahčeniami. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru sa navyše oplatí súdiť aj kvôli kompenzácii, ktorú môžete získať.
Súd by vám mal ako slabšej strane pomôcť
Žaloba na zamestnávateľa nemusí nevyhnutne znamenať vysoké počiatočné náklady. Vo všetkých individuálnych pracovnoprávnych sporoch vám ako zamestnancovi patrí oslobodenie od súdnych poplatkov. Priplatíte si teda len vtedy, ak si na pomoc vezmete advokáta. Pokiaľ budete v spore úspešní, vrátia sa vám náklady na jeho odmenu v podobe priznanej náhrady trov konania. Zastupovať vás však môže aj odborová organizácia.
Súd by vám mal hneď pri prvom úkone poskytnúť pomerne rozsiahle poučenie, a to aj ohľadom dôkazov, ktoré musíte predložiť, ak chcete spor vyhrať. Ozrejmí vám tiež ďalšie možnosti účelného uplatnenia vašich práv. S dokazovaním by vám mal sudca čiastočne pomáhať počas celého sporu. V tejto súvislosti však nezabudnite riadne vylíčiť všetky skutočnosti, ktoré poukazujú na porušenie zamestnávateľa.
Dodajme, že ak z nejakého dôvodu nestihnete pojednávanie či včasné podanie vyjadrenia, nehrozí vám (na rozdiel od vášho zamestnávateľa) vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v roku 2025: na toto dajte pozor
Súdne konania, v ktorých sa zamestnanci domáhajú neplatnosti skončenia pracovného pomeru, patria medzi vôbec najčastejšie pracovnoprávne spory. Možno v nich napadnúť výpoveď, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe ale aj dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Žaloby zamestnancov bývajú úspešné nielen kvôli nenaplneniu zákonných dôvodov pre prepustenie, ale aj kvôli formálnym pochybeniam zamestnávateľa alebo nesprávnemu doručeniu.
Žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru musíte podať najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pomer skončiť. Na plynutie dvojmesačnej lehoty vo väčšine prípadov nemá vplyv ani tzv. ochranná doba.
Výnimkou je ochranná doba:
- pri dočasnej PN pre chorobu alebo úraz, ktoré ste si nevyvolali úmyselne ani nespôsobili pod vplyvom alkoholu či omamných alebo psychotropných látok,
- plynúca od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
V prípade ochrannej doby z uvedených dôvodov môžete podať žalobu do dvoch mesiacov odo dňa uplynutia jej posledného dňa; najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, ak by ste v ochrannej dobe neboli.
V súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru môžete od zamestnávateľa žalobou požadovať aj kompenzáciu v podobe náhrady mzdy. Táto vám môže byť za určitých podmienok priznaná až za 36 mesiacov. Aby ste však na ňu mohli pomýšľať v takejto výške, musíte okrem podania žaloby zamestnávateľovi zároveň oznámiť, že trváte na tom, aby vás naďalej zamestnával. Oznámenie urobte čo najskôr a kvôli potrebe jeho preukázania pred súdom ho ako písomnosť zašlite doporučenou poštovou zásielkou.
Náhrada mzdy sa vypláca v sume vášho priemerného zárobku, a to odo dňa, kedy ste zamestnávateľovi oznámili, že trváte na ďalšom zamestnávaní, až do dňa, kedy vám zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
V mnohých prípadoch zamestnávatelia napriek oznámeniu o trvaní na ďalšom zamestnávaní zamestnancom prácu nepridelia. Pracovníkom teda plynie doba, za ktorú si môžu nárokovať náhradu mzdy, hoci zamestnávateľovi neposkytujú nijaké relevantné plnenie.
Náhrada mzdy spojená s trvaním na ďalšom zamestnávaní má svoje hranice
Náhradu mzdy spojenú s neplatným skončením pracovného pomeru a trvaním na ďalšom zamestnávaní súd priznáva v dvoch časových režimoch.
Za prvých 12 mesiacov (tzn. 1 rok odo dňa, v ktorom ste zamestnávateľovi oznámili, že trváte na ďalšom zamestnávaní) sa náhrada mzdy priznáva bez korekcie zo strany súdu. Jej priznanie za kratšie obdobie môže nastať, ak:
- vám zamestnávateľ začne prideľovať prácu a vy tým pádom budete mať nárok na štandardnú mzdu,
- súd rozhodne, že pracovný pomer končí, prípadne
- pracovný pomer skončí (platne) inak než rozhodnutím súdu.
Za dobu presahujúcu 12 mesiacov odo dňa oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní môže súd na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy znížiť alebo ju vôbec nepriznať; maximálna hranica pre priznanie náhrady je už spomínaných 36 mesiacov. Súd bude pri rozhodovaní o znížení posudzovať napríklad aj to, či ste v danom období pracovali inde a aký príjem ste dosiahli.
Dodajme, že v praxi môže nastať aj situácia, že súd o neplatnosti skončenia pracovného pomeru presvedčíte, ale on aj tak rozhodne o jeho skončení. Táto možnosť prichádza do úvahy, ak by od zamestnávateľa nebolo možné spravodlivo požadovať, aby vás ďalej zamestnával. Zvyčajne ide o prípady, keď oprávnený dôvod pre skončenie pracovného pomeru naozaj existoval, ale zamestnávateľ pri rozviazaní pracovného pomeru pochybil v inej veci – napríklad vám riadne nedoručil výpoveď.
Čo ak nebudete trvať na ďalšom zamestnávaní?
Ak po skončení pracovného pomeru nebudete trvať na ďalšom zamestnávaní, nemôžete ani po určení jeho neplatnosti počítať s vysokou finančnou kompenzáciou. Pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodnete inak, uplatní sa v uvedenej situácii fikcia, že ste si ukončenie vzájomnej spolupráce dojednali.
V prípade, že dostanete neplatnú výpoveď, skončí pracovný pomer dňom uplynutia výpovednej doby; ak dôjde k neplatnému okamžitému skončeniu alebo skončeniu v skúšobnej dobe, bude sa pomer považovať za ukončený dňom, v ktorom by sa mal podľa uvedených úkonov skončiť a vy dostanete ako kompenzáciu náhradu mzdy v sume vášho priemerného zárobku za dobu dvoch mesiacov.
Barbora Magočová
Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.