5 vecí, ktoré treba vedieť o pracovnej pohotovosti. Možno ju robíte zadarmo

Pracovnú pohotovosť si možno zjednodušene predstaviť ako dobu, v ktorej sa musíte nad rámec vašich štandardných pracovných zmien zdržiavať po určený čas na dohodnutom mieste a byť pripravený na výkon práce. Zamestnávateľ od vás skrátka vyžaduje, aby ste boli k dispozícii na zavolanie, ak sa vyskytne naliehavý pracovný problém.

Ak aj počas pracovnej pohotovosti nakoniec nebudete musieť pracovať, je jasné, že z nej pre vás plynú minimálne nasledujúce 2 negatíva:

- ste obmedzení v pohybe aj v rozsahu aktivít, ktorým sa môžete venovať (nemali by ste si otvoriť „pivko na relax“, do úvahy neprichádza ani dlhší výlet), 

- nejde o plnohodnotný odpočinok medzi zmenami; nemôžete sa psychicky uvoľniť, pretože musíte byť stále v strehu. 

Pri pracovnej pohotovosti preto musia byť dodržané určité podmienky a zamestnanec za ňu musí dostať riadnu kompenzáciu.

1. Pracovná pohotovosť môže byť aktívna aj neaktívna. V čom je rozdiel?

Pri pracovnej pohotovosti je potrebné rozlišovať jej:

1) neaktívnu časť – ide o dobu, v ktorej prácu reálne nevykonávate, ale zdržiavate sa buď na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste mimo pracoviska a ste pripravení riešiť urgentné pracovné úlohy. Uvedená doba môže alebo nemusí byť zahrnutá do pracovného času; rozlišovacím kritériom je miesto, kde sa počas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti nachádzate. 

Za pracovný čas bude pokladaná tá časť neaktívnej pohotovosti, ktorú trávite na pracovisku. Do pracovného času sa naopak nezapočíta časť neaktívnej pracovnej pohotovosti, ktorú ste strávili mimo pracoviska. 

2) aktívnu časť – ide o dobu, kedy počas nariadenej alebo dohodnutej pracovnej pohotovosti reálne vykonávate prácu. Takáto doba sa z právneho hľadiska považuje za prácu nadčas.

2. Aký je maximálny rozsah pracovnej pohotovosti? 

Ak nie ste osobitne chráneným zamestnancom (viď nižšie), môže vám zamestnávateľ jednostranne nariadiť pracovnú pohotovosť len v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh. Najviac môže byť nariadená na 8 hodín v týždni. Zároveň však nariadená pracovná pohotovosť v súhrne nesmie presiahnuť 100 hodín za kalendárny rok. Výkon širšieho rozsahu pracovnej pohotovosti je možný len vtedy, ak ho zamestnávateľovi odsúhlasíte formou dohody. Maximálny strop pre dohodnutú pohotovosť môže stanoviť kolektívna zmluva.

Obmedzenia pre aktívnu časť pracovnej pohotovosti vyplývajú z toho, že ide o prácu nadčas. Nadčasová práca (a tým pádom ani aktívna časť pracovnej pohotovosti) nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne za obdobie štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa tak dohodnú zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov. V kalendárnom roku možno nariadiť nadčasy maximálne na 150 hodín; výnimkou sú zdravotníci, ktorým možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť najviac ďalších 100 hodín ročne. Ak s nadčasmi budete súhlasiť, môžete ich robiť najviac 400 hodín ročne.

3. Aké sú príplatky alebo odmeny za pracovnú pohotovosť? 

Zamestnávateľ vám musí čas strávený v režime pracovnej pohotovosti vykompenzovať. Minimálna výška náhrady sa líši v závislosti od toho, kde a ako ste pracovnú pohotovosť strávili. V niektorých prípadoch sa namiesto peňažného plnenia môže poskytnúť náhradné voľno. 

Tabuľka: Náhrada za pracovnú pohotovosť poskytovaná zamestnancovi

Pre úplnosť treba dodať, že uvedená výška náhrad platí pre klasických zamestnancov v súkromnej sfére; nevzťahuje sa však na niektorých zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme, ktorí sú odmeňovaní podľa osobitného zákona.

4. Kedy vám zamestnávateľ nemôže nariadiť pracovnú pohotovosť?

V prípade, že:

- ste tehotná žena,

- sa trvale staráte o dieťa mladšie ako 3 roky,

- ste osamelým rodičom, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov,

nemôže vám zamestnávateľ pracovnú pohotovosť jednostranne nariadiť. Ak by ste však napriek vášmu chránenému postaveniu v režime pracovnej pohotovosti chceli pracovať, môžete sa na nej dohodnúť (tzn. vyžaduje sa aj váš súhlas).

Ďalšie obmedzenie nariadenia pracovnej pohotovosti platí, ak:

- vykonávate rizikovú prácu,

- vykonávate zdravotnícke povolanie a dovŕšili ste 50 rokov,

- máte kratší pracovný čas.

V týchto prípadoch totiž nemožno jednostranne nariadiť prácu nadčas a tým pádom je znemožnené aj nariadenie výkonu aktívnej pracovnej pohotovosti. Pracovná pohotovosť je ale možná s vaším súhlasom.

Pracovná pohotovosť (a to ani dohodnutá) vôbec neprichádza do úvahy, ak ste:

- mladistvým zamestnancom, t.j. ak máte menej ako 18 rokov,

- zamestnancom pracujúcim na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

5. Pracujem formou home office. Prichádza aj u mňa do úvahy pracovná pohotovosť? 

Jednou z najväčších výhod home office (správne domácka práca, event. telepráca) je to, že si môžete podľa vašich preferencií do určitej miery sami zvoliť, kedy si splníte pracovné úlohy. Práve to ale môže byť zároveň mätúce. Aj pri home office by totiž mal byť pracovný čas riadne rozvrhnutý, aby sa nestalo, že napokon budete sedieť pri počítači celý deň. 

Ak pracujete formou home office, máte aj vy právo na nepretržitý denný odpočinok a tiež nepretržitý odpočinok v týždni (tzv. právo sa odpojiť). To však neznamená, že vám v tejto dobe nemôže zamestnávateľ po splnení zákonom stanovených podmienok nariadiť alebo s vami dohodnúť pracovnú pohotovosť. Ak sa tak stane, mal by vám za jej výkon uhradiť aj príslušnú odmenu.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.