Výpočet minimálnej mzdy podľa súčasných pravidiel
Minimálna mzda sa každoročne mení, pričom sa určuje ako 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, pre ktorý sa mzda určuje. V prípade, že sa sociálni partneri dohodnú, výška minimálnej mzdy môže byť určená dohodou.
K dohode došlo aj minulý rok pri určovaní minimálnej mzdy na rok 2024. Jej výška mala byť 744 eur, pričom zástupcovia zamestnávateľov spolu so zástupcami zamestnancov sa napokon dohodli na sume 750 eur.
Minimálna mzda vo výške 750 eur platí pre zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, a zároveň jeho práca patrí do prvého stupňa náročnosti. V prípade stupňov 2 až 6 je suma vyššia.
Mesačná mzda od 1. januára 2024 podľa stupňa náročnosti práce |
Stupeň náročnosti práce | Koeficient minimálnej mzdy | Minimálna mesačná mzda v roku 2024 |
1 | 1,0 | 750 eur |
2 | 1,2 | 866 eur |
3 | 1,4 | 982 eur |
4 | 1,6 | 1 098 eur |
5 | 1,8 | 1 214 eur |
6 | 2,0 | 1 330 eur |
Hodinová minimálna mzda pre prácu spadajúcu do prvého stupňa náročnosti pre rok 2024 je 4,310 eur.
Zmena v určení minimálnej mzdy
Podľa ministra práce Erika Tomáša by sa mal výpočet minimálnej mzdy zmeniť. Namiesto toho, aby predstavovala 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy, by mala podľa navrhovanej novely, ktorú chce predložiť, predstavovať 60 %. Vďaka tomu by mohla v roku 2026 dosiahnuť výšku 920 eur a v roku 2027 by sa mohla priblížiť k sume 1 000 eur.
„Musíme zo strany štátu urobiť kroky, aby sa mzdy zvyšovali. Štát má k dispozícii obmedzené nástroje, jedným z nich je tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy,“ uviedol.
Minister zároveň tvrdí, že počet pracujúcich za minimálnu mzdu nie je vysoký a nový spôsob výpočtu minimálnej mzdy by nemal predstavovať problém ani pre zamestnávateľov, s ktorými sa chce o tejto téme porozprávať.
„Možno väčšie otázky vyvolajú príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a cez víkendy, ktoré sú viazané na minimálnu mzdu. Ale v tejto veci nemienime ustupovať. Sme presvedčení, že osoba pracujúca v neštandardných pracovných časoch by mala dostávať nadštandardné príplatky,“ dodal.
Rozhodnutie je dôležité dobre premyslieť
Podľa opozičného poslanca Štefana Kišša je zvýšenie minimálnej mzdy krok, ktorý si vyžaduje dôkladné premyslenie. Argumentuje tým, že ide o financie, ktoré nebudú pochádzať zo štátneho rozpočtu, ale priamo od zamestnávateľov. V dôsledku toho môže v budúcnosti nastať situácia, keď kvôli vysokej minimálnej mzde nevzniknú niektoré pracovné miesta.
„V takom prípade sa nedá tvrdiť, že by išlo o zlé opatrenie. Je pravda, že automat pre nastavenie výšky mzdy je u nás relatívne vysoký v porovnaní s inými krajinami. Chcem však zdôrazniť, že by stačilo zabezpečiť, aby nedošlo k negatívnym dôsledkom. Samotný fakt, že to vedie k vyšším mzdám, je pozitívny,“ hovorí Kišš.
Nedostatok pracovnej sily vyriešia pracovníci z tretích krajín
Čo sa týka nedostatku pracovnej sily, minister práce plánuje problém riešiť prípravou legislatívy, ktorá zjednoduší prijímanie pracovníkov z tretích krajín. Táto novela má byť pripravená do leta a zahrnie pravidlo, podľa ktorého nesmie dôjsť k znevýhodneniu slovenských pracovníkov v porovnaní s lacnejšou pracovnou silou zo zahraničia.
Erik Tomáš dodáva, že Slovensko si bude pracovníkov vyberať len z tých krajín, s ktorými má dobré skúsenosti.
Koniec nútených živností
V relácii RTVS „Sobotné dialógy” sa diskutovalo nielen o minimálnej mzde, ale aj o probléme nútených živností. Ministerstvo práce pripravuje opatrenia na ich obmedzenie. Erik Tomáš upozornil, že v porovnaní s ostatnými krajinami OECD je Slovensko na tom v tejto oblasti najhoršie.
Cieľom rezortu je prostredníctvom obmedzení posilniť právomoci inšpektorátov práce v kontrole nad nútenými živnosťami. Plánuje sa zavedenie nových kritérií do Zákonníka práce, ktorí by jednoznačne definovali, kedy je pracovné miesto určené pre živnostníka a kedy pre zamestnanca.
Štefan Kišš tiež zdôrazňuje potrebu adresovať situáciu nútených živnostníkov, ktorí kvôli nízkym odvodom čelia riziku nedostatočných dôchodkov v budúcnosti.