Zdroj: Shutterstock
Zamestnávateľ má pri rozvrhovaní vášho pracovného času rôzne možnosti. V prvom rade určite zohľadňuje potreby prevádzky; mal by však myslieť aj na odôvodnené záujmy zamestnancov. Kompromisné riešenie môže pre obe strany predstavovať napríklad zavedenie pružného pracovného času. Zamestnávateľ vďaka nemu môže rátať s tým, že sa v určitom úseku dňa budete nachádzať na pracovisku; príchody do práce a odchody z nej si ale môžete prispôsobiť podľa svojich individuálnych potrieb.
Pružný pracovný čas sa na pracovisku môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Jeho podstata spočíva v rozdelení celkového pracovného času (označovaného ako „prevádzkový čas“), ktorý musíte v tzv. pružnom pracovnom období odpracovať, na 2 nasledujúce úseky:
1) základný pracovný čas - predstavuje dobu, v ktorej ako zamestnanec musíte byť na pracovisku;
2) voliteľný pracovný čas - je naopak časovým úsekom, v ktorom nie je vaša prítomnosť na pracovisku nevyhnutne vyžadovaná; musíte na ňom však stráviť aspoň toľko času, aby ste si odpracovali celý prevádzkový čas určený zamestnávateľom pre dané pružné pracovné obdobie.
Pružné pracovné obdobie býva nastavené rôzne. Zákonník práce uvádza, že môže ísť o:
‑ pracovný deň (napr. s prevádzkovým časom 8 hodín, pričom základný pracovný čas môžu byť 4 hodiny od 8:00 hod. do 12:00 hod. a zvyšné 4 hodiny voliteľného pracovného času môžu byť odpracované v časovom rámci od 6:00 hod. do 8:00 hod. alebo od 12:00 hod. do 16:30 hod.);
- pracovný týždeň,
- štvortýždňové pracovné obdobie,
- iné pracovné obdobie.
Aj pri pružnom pracovnom čase platí obmedzenie dĺžky zmeny, ktorá môže trvať najviac 12 hodín. Pružný pracovný čas možno uplatniť pri rovnomernom aj nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času.
Pružný pracovný čas v sebe skrýva aj mnoho otáznikov. Najčastejšie zametnanci reišia päť kľúčových tém, na ktoré dnes zodpovieme.
V deň pracovnej cesty sa pružný pracovný čas spravidla neuplatňuje. Zamestnávateľ by mal na tento deň určiť pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.
Výnimka z uvedeného pravidla môže nastať, ak:
- sa má pracovná cesta konať len v rámci základného pracovného času,
- sa na výnimke zamestnávateľ so zamestnancom individuálne dohodnú,
- ju pre určité prípady určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.
Pracovná pohotovosť, počas ktorej sa zdržiavate na pracovisku, ale prácu nevykonávate (neaktívna časť pracovnej pohotovosti) sa považuje za základný pracovný čas.
Za nadčasovú prácu sa pri pružnom pracovnom čase považuje práca, ktorú musíte vykonať na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
V prípade, že dovolenku čerpáte ako zamestnanec s pružným pracovným časom, považuje sa za deň dovolenky čas, ktorý zodpovedá priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na 1 deň vyplývajúci z vášho ustanoveného týždenného pracovného času. Zároveň sa bude vychádzať z predpokladu, akoby ste pracovali 5 dní v týždni.
Zamestnanci s pružným pracovným časom majú priestor vybavovať niektoré osobné záležitosti aj počas bežného pracovného týždňa. Následky prekážok v práci (napr. vyšetrenia u lekára či sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie) sú preto pre nich nastavené nevýhodnejšie.
Ako výkon práce s náhradou mzdy sa prekážka v práci na strane zamestnanca s pružným pracovným časom posúdi len v rozsahu, v ktorom zasahuje do základného pracovného času.
S ohľadom na uvedené je v praxi pomerne časté, že zamestnávatelia na zamestnancov „tlačia“, aby si vyšetrenia plánovali v rámci voliteľného pracovného času. V tomto smere platí, že ak potrebnú návštevu lekára objektívne nie je možné vykonať mimo základného pracovného času (napr. pokiaľ kvôli závažnosti zdravotného problému musí prebehnúť čo najskôr a ordinačné hodiny lekára a vyťaženosť jeho ambulancie neumožňujú iný prijateľný termín), musí to zamestnávateľ akceptovať. Naopak vyšetrenie, ktoré môže byť uskutočnené aj v rámci voliteľného úseku pracovného času, by ste nemali absolvovať v základnom pracovnom čase.
Pokiaľ prekážka zasiahne aj do voliteľného pracovného času, zamestnávateľ síce musí vašu neprítomnosť v práci ospravedlniť, nepatrí vám za ňu ale náhrada mzdy a neposudzuje sa ako výkon práce.
V prípade, že neodpracujete pre ospravedlnené prekážky na vašej strane zasahujúce do voliteľného pracovného času celý prevádzkový čas v určenom pružnom pracovnom období, máte povinnosť bez zbytočného odkladu po ich odpadnutí neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch. Ak sa so zamestnávateľom nedohodnete inak, môžete prekážku odpracovať len vo voliteľnom pracovnom čase; odpracovanie nebude považované za prácu nadčas.
Okrem prekážok v práci, u ktorých nemožno dopredu určiť ich trvanie (v jednotlivých prípadoch sa bude táto doba čiastočne líšiť), existujú tiež prekážky, pri ktorých zákon (prípadne kolektívna zmluva) stanoví presný časový úsek, za ktorý vám patrí pracovné voľno. Ide napríklad o voľno na pohreb vymedzených rodinných príslušníkov či na vlastnú svadbu. Pri uvedených prekážkach sa ako výkon práce posudzuje celý čas pracovného voľna; za 1 deň sa na tieto účely považuje doba zodpovedajúca priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúca z určeného týždenného pracovného času.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa (napr. prestoje či nepriaznivé poveternostné vplyvy) sa posudzujú ako výkon práce najviac v rozsahu prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
Anketa
Máte v práci pružný pracovný čas?
Barbora Magočová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
