Zdroj: Shutterstock
Právna úprava počíta s tým, že mnohým na oznámenie tzv. protispoločenskej činnosti zamestnávateľa nestačí len dobrý pocit, že sa spravodlivosti „urobilo zadosť“. Za jej nahlásenie môžete dostať odmenu až do výšky 50‑násobku minimálnej mzdy. Vzhľadom na to, že aktuálne minimálna mzda dosahuje 750 Eur, môže sa spomínaná odmena vyšplhať až na čiastku 37 500 Eur.
Základnou podmienkou jej vyplatenia je podanie kvalifikovanéhooznámenia, ktoré prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu či k usvedčeniu jej páchateľa až do tej miery, že vo veci súvisiace s oznámením došlo k:
- podaniu obžaloby,
- podaniu návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu,
- schváleniu zmieru a zastaveniu trestného stíhania,
- podmienečnému zastaveniu trestného stíhania,
- nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia o spáchaní správneho deliktu.
Závažnou protispoločenskou činnosťou sa okrem iného rozumejú aj trestné činy marenia výkonu správy daní, trestné činy verejných činiteľov či korupcia.
O priznanie odmeny je potrebné požiadať. Môžete tak urobiť do šiestich mesiacov odo dňa, v ktorom:
- vás príslušný orgán informuje o tom, že protispoločenská činnosť, ktorú ste oznámili, sa vyriešila jedným z vyššie uvedených spôsobov,
- došlo k jednému z vyššie uvedených riešení protispoločenskej činnosti, ak vás o ňom orgán písomne neinformoval.
V prípade, že žiadosť nestihnete podať v uvedenej lehote, nebude sa na ňu prihliadať.
Pri rozhodovaní o odmene zohľadňuje Úrad na ochranu oznamovateľov hlavne mieru vašich zásluh na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, zistení jej páchateľa, váš ušlý zárobok a tiež rozsah uchráneného alebo vráteného majetku, pokiaľ ho možno v danej veci vyčísliť. O prípadnej odmene sa rozhodne do troch mesiacov od doručenia žiadosti.
Možnosť priznania odmeny je len jedným z nástrojov, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie whistleblowerov ohľadom nahlásenia nekalých praktík zamestnávateľa. Vidina finančného prilepšenia (navyše neistá) by sama osebe asi nepostačovala k tomu, aby zamestnanci riskovali stratu práce alebo iné postihy, ktoré by mohli mať zásadný dopad na ich životný štandard.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou je preto tiež poskytnutie ochrany pred úkonmi, ktorými by mohol zamestnávateľ oznamovateľa vážne poškodiť. Zamestnanec navyše môže žiadať, aby sa ochrana rozšírila aj na jeho blízke osoby, ak má zamestnávateľ možnosť ventilovať svoj hnev aj voči nim.
Samotná ochrana spočíva v tom, že zamestnávateľ smie urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov. Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak:
- sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo
- ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti nezávislej od posúdenia zamestnávateľa.
Úrad udelí súhlas len vtedy, ak sa zamestnávateľovi podarí preukázať, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením. V opačnom prípade žiadosť o udelenie súhlasu zamietne. Ak sa zamestnávateľovi nepodarí získať súhlas úradu, nemôže právny úkon urobiť platne. V praxi to napríklad znamená, že bez súhlasu úradu zamestnávateľ nemôže s oznamovateľom jednostranne rozviazať pracovný pomer (výpoveďou či okamžitým skončením) z viacerých zákonom stanovených dôvodov.
Vláda odôvodňuje navrhované zmeny právnej úpravy o whistleblowingu tým, že súčasné znenie zákona je zneužívané aj na podávanie účelových oznámení, ktoré majú viesť skôr k diskreditácii osôb, prípadne k získaniu ochrany pre tých, ktorí si ju nezaslúžia. Pripravila preto úpravy, ktoré by podľa nej uvedenému mali zamedziť. Návrh novely je ale koncipovaný tak, že whistleblowing bude alternatívou len pre tých najodvážnejších.
V prvom rade sa javí ako problematické, že za tzv. kvalifikované oznámenie sa bude považovať len také oznámenie, ktoré je na objasnenie protispoločenskej činnosti či zistenie alebo usvedčenie jej páchateľa nevyhnutné.
Túto podmienku si možno vyložiť aj tak, že ak by oznamovateľ o nekalom konaní zamestnávateľa či nadriadených neinformoval, nemohli by ho príslušné orgány v podstate ani zistiť alebo sankcionovať. Takéto vnímanie je ale značným sprísnením oproti doterajšiemu stavu. V súčasnosti totiž postačí, aby oznámenie prispelo alebo aspoň mohlo prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k usvedčeniu jej páchateľa.
Zmenená definícia kvalifikovaného oznámenia by mala dopad aj na splnenie podmienok pre priznanie odmeny, aj na splnenie podmienok pre priznanie ochrany. Tieto by zrejme boli naplnené len v úplnom minime prípadov - nehovoriac o tom, že vo fáze podávania oznámenia je takmer nemožné vyhodnotiť, či je samé osebe naozaj „nevyhnutné“ preto, aby bola protiprávna činnosť objasnená a potrestaná. Zaviesť sa má aj mechanizmus pre zrušenie poskytnutej ochrany – čo ešte znásobí mieru neistoty oznamovateľov, či nebudú za nahlásenie porušení povinností nespravodlivo postihovaní zo strany zamestnávateľa.
Celkovo je teda možné konštatovať, že dva najzásadnejšie zákonné dôvody, pre ktoré sa nakoniec whistlebloweri rozhodnú odkryť protiprávne praktiky zamestnávateľa, budú novelou zasiahnuté veľmi citeľne. Už len na okraj spomeňme, že z možnosti ochrany zastrešovanej Úradom na ochranu oznamovateľov sa majú navyše vyňať príslušníci Policajného zboru.
Proti avizovaným zmenám sa ohradilo viacero organizácii. Úprava sa nepáči ani generálnemu prokurátorovi. Tomuto ale prekáža najmä skutočnosť, že príslušníkom Policajného zboru má byť už poskytnutá ochrana odobratá aj spätne. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť už dňom jeho vyhlásenia.
Barbora Magočová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
