Zdroj: Shutterstock
Pravidlá pre určenie priemerného zárobku vám pomôžu zistiť:
1. Koľko žiadať od zamestnávateľa blízkej osoby po jej smrti
Mzdové nároky po smrti zamestnanca prechádzajú až do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Do dedičstva sa zahrnú len vtedy, keď prechod na uvedené osoby neprichádza do úvahy.
2. Náhradu za nezotrvanie v zamestnaní počas výpovednej doby
Ak ste si dojednali peňažnú náhradu pre prípad odchodu zo zamestnania ešte pred uplynutím výpovednej doby, nesmie táto presiahnuť súčinpriemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby.
3. Náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru
Pri okamžitom skončení pracovného pomeru z vašej iniciatívy máte nárok na náhradu mzdy v sume vášho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
4. Náhradu za nesplnenie povinností zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní
Ak zamestnávateľ pri znižovaní stavov nedodrží niektoré informačné povinnosti alebo zle načasuje výpoveď, máte nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku vášho priemerného zárobku (bližšie: Hromadné prepúšťanie v roku 2022: Na čo máte nárok, ak zamestnávateľ znižuje stavy?).
5. Odstupné
Odstupné sa určuje ako zákonom stanovený násobok priemerného mesačného zárobkupodľa dĺžky trvania pracovného pomeru (bližšie: Skončenie pracovného pomeru: Koľko vám zamestnávateľ musí zaplatiť a čo od neho žiadať).
Odchodné
Odchodné vám patrí najmenej v sume vášho priemerného mesačného zárobku v súvislosti so skončením pracovného pomeru a vznikom nároku na starobný, invalidný či predčasný starobný dôchodok.
7. Náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
Výška uvedenej náhrady závisí najmä od toho, či budete trvať na ďalšom zamestnávaní (bližšie: Vyhodili vás z práce? Ako od zamestnávateľa získať čo najviac peňazí ).
8. Náhradu za obmedzenie konkurenčnej zárobkovej činnosti
Pri dojednaní zákazu konkurencie po skončení pracovného pomeru vám musí zamestnávateľ za každý mesiac jeho dodržiavania zaplatiť aspoň 50 % vášho priemerného mesačného zárobku.
9. Náhradu mzdy za dovolenku
Bližšie: Nevyčerpanie starej dovolenky: Aké sú pravidlá pre jej prenesenie a kedy ju zamestnávateľ preplatí?
10. Náhradu mzdy za sviatok a príplatky za nadčasy
Bližšie: Mení sa výška príplatkov za prácu: Koľko dostanete od 1. 6. 2023?
11. Doplatok pri preradení na inú prácu
Na doplatok do sumy priemerného zárobku dosahovaného pred preradením je nárok, ak k preradeniu došlo kvôli ohrozeniu chorobou z povolania, karanténnemu opatreniu, odvráteniu mimoriadnej udalosti alebo zmierneniu jej bezprostredných následkov.
12. Koľko zaplatíte na náhrade škody
Náhrada škody spôsobenej zamestnávateľovi z nedbanlivosti nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku vášho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, v dôsledku ktorého bola škoda spôsobená.
13. Náhradu mzdy pri niektorých prekážkach v práci
Bližšie: 19 prípadov kedy musíte dostať v práci voľno.
Priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období, a to z časového úseku, ktorý ste v rozhodujúcom období odpracovali.
Pre správny výpočet priemerného zárobku teda musíte poznať:
1) Mzdu zúčtovanú na výplatu
Za mzdu sa považuje peňažné či peniazmi oceniteľné plnenie (naturálna mzda) za vykonanú prácu. Nezahŕňa sa do nej napríklad náhrada mzdy, príspevok na stravovanie, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, na životné poistenie či náhrada príjmu pri dočasnej PN.
Do úvahy sa zvyčajne berie hrubá mzda. Pre výpočet niektorých peňažných plnení však môžu predpisy požadovať priemerný mesačný čistý zárobok - v takom prípade sa od zisteného priemerného mesačného zárobku odpočítajú poistné na sociálne poistenie, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavok poistného na zdravotné poistenie a preddavok na daň z príjmov určené podľa podmienok a sadzieb platných v mesiaci, v ktorom sa zárobok zisťuje.
Ak pre toho istého zamestnávateľa pracujete v niekoľkých pracovných vzťahoch, posudzuje sa mzda v každom z nich samostatne. Do zúčtovanej mzdy sa pre účely výpočtu priemerného zárobku nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.
2) Rozhodujúce obdobie
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok určuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a s výnimkou zákonom stanovených prípadov sa použije počas celého štvrťroka.
Pokiaľ sa vám v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (či jej časť), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie než kalendárny štvrťrok (napr. ročné odmeny), určí sa na účely zisťovania priemerného zárobku jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zostávajúca časť sa zahrnie do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalších obdobiach s tým, že počet rozhodujúcich období sa určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje.
Plnenie pri príležitosti pracovného či životného výročia sa pre účely výpočtu priemerného zárobku považuje za poskytnuté za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.
Pre účely určovania pomerných častí mzdy sa prihliada na podiel vami odpracovaného obdobia v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
3) Obdobie, ktoré ste odpracovali v rozhodujúcom období
V rámci odpracovaného obdobia sa v zásade sleduje počet vami odpracovaných hodín. Ak sa v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve dojedná, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za nadčasové hodiny, započítava sa doba takejto práce nadčas do obdobia odpracovaného v tom rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná.
Do odpracovaného obdobia sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Pokiaľ ste v rozhodujúcom období neodpracovali aspoň 21 dní alebo 168 hodín, použije sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Tento sa zistí zo mzdy, ktorú ste dosiahli od začiatku rozhodujúceho obdobia, príp. zo mzdy, ktorú by ste zrejme boli dosiahli; určí sa primeraným použitím pravidiel stanovených pre výpočet priemerného zárobku.
U konkrétneho peňažného plnenia treba zistiť, či sa odvíja od:
1) priemerného hodinového zárobku – použije sa, ak zákon nestanoví inak; zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta;
2) priemerného mesačného zárobku – jeho výška sa určí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac podľa vášho týždenného pracovného času; priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Úprava výšky priemerného zárobku v osobitných situáciách
Vypočítaný priemerný zárobok sa môže ďalej upravovať v nasledujúcich prípadoch:
1) Je nižší ako minimálna mzda
Pokiaľ je priemerný zárobok nižší ako minimálna mzda, na ktorú by vám vznikol nárok v mesiaci, v ktorom sa má použiť, dorovná sa suma priemerného zárobku aspoň na výšku minimálnej mzdy.
2) Je nižší ako minimálny mzdový nárok
Minimálny mzdový nárok sa určuje úpravou minimálnej mzdy pomocou koeficientov zodpovedajúcich stupňu náročnosti práce tak, aby výsledná minimálna odmena za prácu zodpovedala jej namáhavosti. Pokiaľ na vašom pracovisku nie je odmeňovanie dohodnuté v kolektívnej zmluve, musí priemerný zárobok dosiahnuť aspoň sumu minimálneho mzdového nároku.
3) Skrátenie alebo predĺženie ustanoveného týždenného pracovného času
Zamestnávateľ musí priemerný zárobok zvýšiť nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tohto skrátenia; v prípade predĺženia ustanoveného týždenného času sa uplatní opačný postup.
Záverom dodajme, že ak na vašom pracovisku pôsobia odbory, môžu byť niektoré podrobnosti pre zistenie priemerného alebo pravdepodobného zárobku dohodnuté aj v kolektívnej zmluve.
Anketa
Ste spokojní s výškou priemernej mzdy?
Barbora Magočová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
