Zdroj: Shutterstock
Osobnostná sféra človeka je na Slovensku pomerne široko chránená. Všeobecne platí, že bez súhlasu jednotlivca nemožno:
1) použiť jeho písomnosti osobnej povahy (denníky, listy a pod.),
2) vyhotoviť či použiť obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy, na ktorých sa nachádza on alebo jeho prejavy osobnej povahy.
Z uvedeného pravidlá však existujú aj výnimky. Občiansky zákonník dovoľuje aj bez privolenia zaznamenávanej osoby vyhotoviť a použiť:
1) písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové a obrazové záznamy na úradné účely na základe zákona (t. j. úradný účel nepostačí tvrdiť; musí vždy vyplývať aj z konkrétnej právnej úpravy);
2) podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Toto použitie však musí byť primerané účelu a nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami zaznamenávaného (napr. ani v reportáži by človek nemal byť zobrazený v ponižujúcej či v chúlostivej situácii).
Ak vyhotovíte a použijete fotografiu alebo video iného človeka nad rámec uvedených výnimiek bez toho, aby s tým súhlasil, môže sa tento domáhať nárokov vyplývajúcich z jeho osobnostných práv. Pri najzávažnejších zásahoch (typicky pokiaľ by použitím došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti) má šancu získať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Okrem toho by vám hrozili aj sankcie od Úradu na ochranu osobných údajov SR.
Pravidlá ochrany osobnosti však nie sú neprekročiteľné. V praxi sa osobnostné práva často dostávajú do kolízie s inými dôležitými oprávneniami druhých ľudí. Pri takýchto stretoch musia súdy dobre zvážiť, ktoré právo je v nimi posudzovanom prípade dôležitejšie. Vďaka judikatúre dnes vieme, za akých podmienok máte šancu ochrániť svoje majetkové záujmy aj za cenu zásahu do práva na ochranu osobnosti iného človeka.
Za jedno z prelomových rozhodnutí týkajúcich sa nahrávania zamestnávateľa možno považovať nález Ústavného súdu ČR, vydaný pod sp.zn. II. ÚS 1774/14. Jeho závery sa kvôli podobnosti právnych úprav často citujú aj v slovenskom právnom prostredí. Rozhodnutie bolo vydané v pracovnoprávnom spore o neplatnosť výpovede pre nadbytočnosť. Zamestnanec sa v podanej žalobe bránil, že zamestnávateľom uplatnený výpovedný dôvod bol vytvorený len „na oko“; v skutočnosti bol ale prepustený preto, lebo nariadených kritizoval pred ich zahraničným vedením.
Zamestnancovi sa pred súdom prvého stupňa podarilo uspieť vďaka rozhodujúcemu dôkazu, ktorým bola audiokazeta so záznamom rozhovoru medzi ním a členom zahraničného vedenia. Odvolací súd sa však nestotožnil s použitím nahrávky ako prípustného dôkazu – nebola totiž vyhotovená so súhlasom nahrávanej osoby.
Ústavný súd ČR sa ale napokon priklonil na stranu zamestnanca. Používanie nahrávok vyhotovených bez súhlasu nahrávaných osôb pripustil za nasledujúcich podmienok:
1) tajné nahrávanie by malo byť na prospech výrazne slabšej strany vzťahu (napr. obeti protiprávneho činu, zamestnanca a pod.),
2) bez ich použitia by slabšej strane hrozila závažná ujma (napr. strata zamestnania),
3) slabšia strana by nebola schopná ňou tvrdené skutočnosti podstatné pre posúdenie dôvodnosti jej nároku preukázať inak.
Vyhotovenie nahrávky by sa podľa názoru súdu za uvedených okolností malo považovať za dovolené konanie v krajnej núdzi, resp. za povolenú svojpomoc.
Závery prijaté Ústavným súdom ČR na Slovensku najskôr neboli prijímané. Ústavný súd SR sa od nich čiastočne dištancoval v rozhodnutí prijatom pod sp.zn. I. ÚS 548/2016. Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku (v polovici roka 2016) sa však aj v rozhodnutiach slovenských súdov v obdobných sporoch postupne objavuje využívanie výnimky zo zákazu použitia nezákonne získaného dôkazu stanovenej v jeho čl. 16 ods. 2 (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp.zn. 9CoPr/7/2022). Práve na základe tejto výnimky má aj zamestnanec šancu presvedčiť súd, aby nahrávku získanú bez súhlasu nahrávanej osoby ako dôkazný prostriedok pripustil.
Medzi ďalšie frekventované spory týkajúce sa zárobkovej činnosti sa okrem pracovnoprávnych sporov radia aj obchodnoprávne spory medzi podnikateľskými subjektami. Aj v súvislosti s ich riešením už prišla na pretras otázka použitia zvukovej nahrávky, a to v konaní vedenom pred Krajským súdom Bratislava pod sp.zn. 4Cob/51/2019.
Uvedený spor sa týkal nároku na zaplatenie peňažnej čiastky a žalobca v ňom svoje skutkové tvrdenia preukazoval nahrávkou rokovania medzi jeho štatutárnymi zástupcami a zamestnancami žalovaného. Konkrétne išlo o zaznamenanie priebehu udalostí, ktoré sa medzi stranami sporu odohrali v súvislosti s podpisom vzájomnej dohody.
Krajský súd Bratislava v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v podobných prípadoch je potrebné pristúpiť k vykonaniu testu proporcionality pozostávajúceho z posúdenia:
1) vhodnosti (t.j. či sa z nezákonne získaného dôkazu naozaj zistí tvrdená skutočnosť),
2) potrebnosti (t.j. či nemožno preukazovanú skutočnosť zistiť aj inak),
3) primeranosti porušenia práva na ochranu osobnosti (t.j. či je zásah do práva na ochranu osobnosti primeraný cieľu, ktorý sa ním má dosiahnuť).
Po aplikácii uvedeného testu súd uzavrel, že právo na riadne zistenie skutkového stavu v súdnom konaní má v danom prípade prednosť pred právom na ochranu osobnostných práv nahrávaných osôb. K tomuto záveru sa priklonil najmä z toho dôvodu, že prejavy na obchodnom rokovaní nepovažoval za prejavy súkromnej povahy (v porovnaní napr. s prejavmi osoby v domácnosti a pod.). Potrebu ich ochrany preto nevyhodnotil ako natoľko významnú, aby zabránila použitiu záznamu z rokovania v súdnom konaní.
Barbora Magočová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
