Až 47 % Slovákov ešte začiatkom minulého roka netušilo, že existuje úrad, ktorý chráni oznamovateľov korupcie a protiprávnych aktivít. Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v SR pôsobí od roku 2021; jeho úlohou je podporiť a chrániť odvážlivcov, ktorí sa neboja poukázať na to, že na ich pracovisku dochádza k závažným porušeniam.
Akú činnosť môžete v režime whistleblowingu nahlásiť?
Podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti môžete oznámiť nielen páchanie trestnej činnosti, ale aj správnych deliktov. Právna úprava motivuje najmä k ohlasovaniu tzv. závažnej protispoločenskej činnosti, ktorou sa rozumie spáchanie:
1) trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, trestných činov verejných činiteľov (napr. zneužívanie právomoci verejného činiteľa) príp. korupcie,
2) trestných činov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou sadzby nad 3 roky,
3) správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou určenou výpočtom,
4) správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške aspoň 30 000 Eur.
Ak vaše oznámenie môže prispieť alebo dokonca aj reálne prispeje k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu či usvedčeniu jej páchateľa, bude považované za kvalifikované.
Za užitočné informácie môžete dostať finančnú odmenu
Za kvalifikované oznámenie vám môže Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti priznať odmenu až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy (aktuálne teda 35 000 Eur). Podmienkou však je, aby:
1) v trestnom konaní:
- bola podaná obžaloba,
- bol podaný návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu,
- bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo
- trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené,
2) v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu,
3) ste o poskytnutie odmeny aktívne požiadali, a to do šiestich mesiacov odo dňa doručenia informácie o vyriešení vami oznámeného závažného protispoločenského konania vyššie uvedenými spôsobmi.
Na úrad sa do januára 2023 s najrôznejšími oznámeniami obrátilo viac ako 500 ľudí. Žiadostí o poskytnutie odmeny bolo podstatne menej – v roku 2021 boli napríklad úradu doručené len 2 a ani jednej nebolo vyhovené. Ešte pred vznikom úradu bol historicky prvým odmeneným whistleblowerom v SR lekár z RÚVZ Rastislav Šaling, ktorý upozornil na nekalé praktiky v súvislosti s meraním hlučnosti a prašnosti.
V januári tohto roka bola na prerokovanie predložená novela zákona, ktorá mala podávanie oznámení zatraktívniť. Ochrana whistleblowerov mala byť posilnená a zároveň malo dôjsť aj k zmene podmienok ich odmeňovania. Účinnosť navrhovanej zmeny bola plánovaná na 1. máj 2023. Dňa 10. 2. 2023 ale poslanci napokon odhlasovali, že v prerokovaní návrhu v 2. čítaní nebudú ďalej pokračovať; pre podporu navrhovaného znenia novej právnej úpravy sa totiž nenašla potrebná väčšina.
Po novom mal byť na odmenu právny nárok
Aktuálne platí, že aj keď formálne dôjde k splneniu podmienok pre vyplatenie odmeny za kvalifikované oznámenie, úrad ju nemusí priznať. Ak by pôvodne navrhovaná zmena úpravy bola prijatá v predloženom znení, mali mať oznamovatelia na odmenu právny nárok.
Odmena sa navyše mala uhrádzať v dvoch formách:
1) jednorazová paušálna odmena až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy mala byť ponechaná; uhrádzala by sa v prípade splnenia podmienok, ktoré zákon pre jej priznanie požaduje aj v súčasnosti (tzn. vyriešenie oznámenej protiprávnej činnosti spôsobmi stanovenými zákonom). Výška odmeny sa (podobne ako dnes) mala určovať podľa okolností konkrétneho prípadu – aj dnes sú pre jej priznanie rozhodujúce predovšetkým zásluhy oznamovateľa na objasnení protiprávnej činnosti a zistení jej páchateľa; do úvahy sa však berie aj výška zárobku, o ktorý oznamovateľ v dôsledku oznámenia prišiel a tiež rozsah majetku, ktorý sa poskytnutím informácií uchránil.
2) Novinkou mala byť podielová odmena, ktorá sa mala vyplatiť vo výške 50 % z hodnoty majetku vráteného štátu (napr. v súvislosti s doriešením trestného činu).
Mal sa rozširovať aj okruh oznamovateľov
Právna úprava momentálne za oznamovateľov pokladá osoby, ktoré v dobrej viere informujú o protispoločenskej činnosti:
1) orgán príslušný na prijatie oznámenia (podľa situácie napr. inšpektorát práce, polícia a pod.),
2) Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti alebo
3) zamestnávateľa (napr. v súvislosti s nekalými aktivitami kolegu).
Chránený pritom nie je len samotný oznamovateľ, ale aj jeho blízke osoby. V zmysle novely sa mali výhody poskytnuté oznamovateľom výslovne rozšíriť napríklad aj na osoby, ktoré protispoločenskú činnosť oznámia po skončení ich pracovného pomeru, príp. ešte predtým, než ich pracovnoprávny vzťah vznikne.
Pred pomstou zamestnávateľa sa poskytuje ochrana
Mnoho zamestnancov kvôli obave z najrôznejších postihov váha, či protiprávne aktivity na pracovisku nahlásiť. Ak je to aj váš prípad, ponúka zákon riešenie v podobe osobitnej ochrany. Žiadosť o jej poskytnutie sa podáva spolu s oznámením závažnej protispoločenskej činnosti. Keď nahlasujete spáchanie trestného činu, môžete požiadať o ochranu prokurátora; v prípade oznámenia spáchania správneho deliktu žiadate o ochranu orgán, ktorý je príslušný na jeho riešenie.
Vďaka ochrane voči vám zamestnávateľ (až na výnimky) nebude môcť urobiť jednostranný právny úkon (napr. vám dať výpoveď) či vydať rozhodnutie bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Barbora Magočová
Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.