Zdroj: Shutterstock
Hodinová výpoveď je pojem, ktorý v slovenskom Zákonníku práce nenájdete – hoci ho ľudia používajú bežne. V skutočnosti ide o hovorové označenie pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je však možné len za veľmi konkrétnych okolností.
„Zákonník práce tento pojem, hoci je rozšírený, v skutočnosti nepozná. V praxi ide o hovorové označenie pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je však možné len za veľmi konkrétnych okolností,“ vysvetľuje Marián Mészáros, právnik a odborník na pracovné právo z advokátskej kancelárie FAIRSQUARE. V čase, keď zamestnanci čoraz častejšie menia prácu, hľadajú flexibilitu a lepšie podmienky, je dôležité vedieť, kedy môžete naozaj odísť zo dňa na deň – a kedy naopak musíte dodržať zákonné lehoty a postupy.
Bežná výpoveď nie je to isté, čo okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne podať výpoveď, nemusí uvádzať dôvod, no viaže ho výpovedná lehota – mesiac pri kratšom pracovnom pomere, dva mesiace pri dlhšom. Táto lehota však nezačína plynúť okamžite, ale až od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. „Stane sa, že zamestnanci podcenia túto lehotu a domnievajú sa, že po doručení výpovede môžu odísť hoci aj na druhý deň. V skutočnosti sú viazaní plniť svoje pracovné povinnosti až do uplynutia výpovednej lehoty,“ upozorňuje Mészáros.
Možnosť ukončiť pracovný pomer okamžite má zamestnanec len v niekoľkých výnimočných prípadoch. Nestačí mať len „zlý pocit“ z práce. Musí existovať jasný, právne podložený dôvod. „Zákon nepripúšťa voľné interpretácie. Na to, aby zamestnanec mohol naozaj odísť zo dňa na deň, musí byť dôvod nielen reálny, ale aj právne podložený a preukázateľný. Nestačí mať iba zlý pocit, alebo byť nespokojný v práci,“ zdôrazňuje odborník.
Jeden z najčastejších príkladov je situácia, keď zdravotný stav zamestnanca neumožňuje pokračovať v práci. Ak napríklad operátorka Silvia kvôli problémom so zápästím dostane od lekára posudok, že už nemôže vykonávať svoju prácu, a zamestnávateľ jej do 15 dní neponúkne inú pozíciu, má právo ukončiť pracovný pomer okamžite. Nárok má zároveň na náhradu vo výške dvoch priemerných mesačných zárobkov. Kľúčové však je, aby išlo o lekársky posudok, nie bežnú správu.
Ďalšou situáciou je oneskorená výplata. Ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu do 15 dní po termíne splatnosti, zamestnanec má právo na okamžité ukončenie pracovného pomeru – opäť so spomínaným nárokom na náhradu mzdy. „Mnoho zamestnancov si neuvedomuje, že už aj oneskorená mzda im môže dať do rúk silný právny nástroj. Ale musia konať včas – majú na to len mesiac od uplynutia 15 dní od splatnosti mzdy,“ upozorňuje Mészáros.
Medzi ďalšie dôvody, ktoré oprávňujú zamestnanca na okamžité skončenie pracovného pomeru, patrí bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života, a pri mladistvých aj práca, ktorá ohrozuje ich morálny vývoj. Vo všetkých prípadoch však platí mesačná lehota od momentu, keď sa zamestnanec o dôvode dozvedel. Ak ju nestihne, právo zaniká.
Zamestnávatelia majú túto možnosť tiež – okamžite prepustiť zamestnanca môžu najmä v prípadoch závažného porušenia pracovnej disciplíny, neospravedlnených absencií, alebo právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. Vtedy pracovný pomer končí hneď v deň doručenia oznámenia a zamestnanec nemá nárok na odstupné, no nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ vyplatiť musí.
Akékoľvek okamžité skončenie pracovného pomeru je zásadný krok a môže spôsobiť právne spory. „Je to silný nástroj, ale musí byť použitý správne,“ uzatvára Marián Mészáros z FAIRSQUARE.
Redakcia
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
