Osobné konflikty s kolegami: môžu založiť zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz?

Možno sa domnievate, že zamestnávateľ môže zodpovedať len za také úrazy, ktoré spôsobil svojimi príkazmi alebo ktorým by bolo možné predísť, ak by riadne dodržal svoje povinnosti. Prax ale môže byť niekedy nevyspytateľná.

Dokazuje to aj reálny prípad poškodenia zdravia prameniaceho zo sporu dvoch zamestnancov, ktorý sa týkal výlučne ich osobných životov. 

Pracovný úraz sa nemusí stať len priamo pri práci 

Aby mohlo byť poškodenie zdravia považované za pracovný úraz, musí k nemu dôjsť:

1) pri plnení pracovných úloh alebo

2) v priamej súvislosti s ním. 

Plnenie pracovných úloh zahŕňa výkon vašich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu. Môže však ísť aj o inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo úlohy, ktoré sú predmetom pracovnej cesty.

Priamu súvislosť s plnením pracovných úloh majú pre zmenu úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred jej začiatkom či po jej skončení (typicky prezlečenie sa do pracovného odevu). 

Úkonmi v priamej súvislosti s výkonom práce naopak nie sú:

1) cesta do zamestnania a späť - pracovným úrazom nie je zranenie, ktoré sa stane na trase od vášho bydliska do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo miesta určeného na plnenie pracovných úloh (v prípade zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve na trase od bydliska po určené zhromaždisko);

2) stravovanie;

3) ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť – výnimkou je vyšetrenie vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci. 

Ako pracovný úraz sa posúdi tiež ujma na zdraví, ktorú utrpíte pre plnenie pracovných úloh (napr. fyzické napadnutie lekára vykonávajúceho vakcináciu odporcami očkovania).

Zranenie z bitky kolegov ako pracovný úraz? Dôležité je, kde a kedy sa odohrá 

Získanie odškodného za pracovný úraz býva zvyčajne bezproblémové, pokiaľ k zraneniu dôjde priamo pri výkone práce. Komplikovanejšie je to pri poškodeniach zdravia, ktoré síce s povinnosťami voči zamestnávateľovi určitým spôsobom súvisia, ale nenastali priamo pri ich plnení. O jednom z takýchto prípadov rozhodoval aj Krajský súd Bratislava. Išlo v ňom o konflikt dvoch kolegov, ktorý vyvrcholil fyzickým napadnutím s pomerne vážnymi následkami. 

Posudzovaný incident sa odohral v podnikovej šatni. Len čo zamestnanec pristúpil k svojej skrinke a odložil si tašku s úmyslom prezliecť sa do pracovného úboru, pristúpil k nemu kolega a päsťou ho udrel do tváre. Zamestnanec v dôsledku fyzického útoku utrpel ťažké ublíženie na zdraví s dobou liečenia 46 dní.

Napadnutý pracovník sa následne domáhal toho, aby boli jeho zranenia odškodnené v režime pracovného úrazu. Zamestnávateľ ho ale odmietol; zamestnanec sa preto obrátil na súd. 

V súdnom konaní vyšlo najavo, že celá konfliktná situácia vznikla z rýdzo súkromnej záležitosti oboch kolegov. Dôvodom napadnutia totiž malo byť predchádzajúce konanie zraneného zamestnanca voči bývalej priateľke útočníka. Príčiny celého incidentu teda nijako nesúviseli s prácou oboch zainteresovaných.

Zamestnávateľ pred súdom poukazoval na to, že zamestnanec si napadnutie v podstate zavinil sám a jeho ľahkovážne počínanie možno vnímať ako porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Príčiny útoku sa však prekvapivo ukázali ako nepodstatné. Rozhodujúcou bola najmä otázka, či v čase útoku zamestnanec už vykonával také činnosti, ktoré by boli v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Žaloba zamestnanca bola v 1. inštancii najskôr zamietnutá s odôvodnením, že pri napadnutí ešte nevykonával nijaké úkony bezprostredne spojené s prípravou na výkon práce, pretože sa ešte nezačal prezliekať. Vyššie súdy však upozornili, že útok nastal v areáli zamestnávateľa a zamestnanec sa navyše do šatne dostavil za jediným účelom – prezliecť sa do pracovného odevu a pripraviť sa tak na nadchádzajúcu zmenu. Priamo na pracovisku on sám nedal podnet k útoku – tento bol vedený jednostranne a v zásade išlo len o smolu zamestnávateľa, že sa útočiaci zamestnanec rozhodol pre riešenie osobného sporu práve v zamestnaneckej šatni. Úraz bol teda napokon posúdený ako pracovný (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 8CoPr/2/2024).

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.