Ilustračná snímka
Zamestnanec aj zamestnávateľ si vďaka skúšobnej dobe môžu overiť, či im vzájomná spolupráca vyhovuje. Ak jeden z nich zistí, že v nej nechce pokračovať, môže ju oveľa ľahšie ukončiť. Čo by ste mali o skúšobnej dobe vedieť, ak ju chcete využiť na maximum?
Skúšobná doba sa so začiatkom nového pracovného pomeru nespája automaticky. Musí byť písomne dohodnutá v pracovnej zmluve. S prevažnou väčšinou zamestnancov ju možno dojednať najdlhšie na 3 mesiace. Uvedené pravidlo má nasledujúce výnimky, ktoré sa týkajú:
1) vedúcich zamestnancov
U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca je možné dohodnúť skúšobnú dobu až na 6 mesiacov.
2) pracovných pomerov na dobu určitú
Aj v prípade pracovných pomerov na dobu určitú sa pripúšťa až trojmesačná skúšobná doba. Jej trvanie však zároveň nesmie presiahnuť polovicu celkovej dohodnutej doby pracovného pomeru. Trojmesačnú skúšobnú dobu teda možno pri pracovnom pomere na dobu určitú dohodnúť až vtedy, ak tento trvá aspoň 6 mesiacov. Pri opätovnom uzatvorení pracovného pomeru na dobu určitú s tým istým zamestnávateľom sa už skúšobná doba nepripúšťa.
3) žiakov strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa
Skúšobná doba nemôže byť dojednaná ani pri zamestnávaní žiakov strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, ktorí majú vykonávať prácu zodpovedajúcu získanej kvalifikácii v nadväznosti na uzatvorenie zmluvy o budúcej pracovnej zmluve po záverečnej, maturitnej alebo absolventskej skúške.
Skúšobnú dobu nemožno predlžovať, a to ani vtedy, keď pôvodne nebola dojednaná v maximálnej zákonom povolenej výmere. Jej koniec sa však môže posunúť na neskorší dátum v dôsledku prekážky v práci na strane zamestnanca, ktorá trvala celú pracovnú zmenu.
Prekážkami v práci na strane zamestnanca sú napríklad jeho dočasná pracovná neschopnosť či účasť na celodennom vyšetrení. Za každú takto „vymeškanú“ zmenu sa skúšobná doba predlžuje o jeden celý deň.
Čo vlastne znamená, že skúšobná doba trvá 3 mesiace? Pri odpovedi na túto otázku sa v minulosti často nesprávne aplikovalo pravidlo, v zmysle ktorého sa doba určená podľa mesiacov počíta tak, že jej koniec pripadne na deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, na ktorý pripadal začiatok doby.
Najvyšší súd SR však v minulom roku vydal rozhodnutie (bližšie rozhodnutie vydané pod sp.zn. 6CdoPr/11/2023), ktorým pravidlá určovania konca skúšobnej doby spresnil. Skúšobná doba sa podľa uvedeného rozhodnutia spravidla končí už dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s ňom, od ktorého začala plynúť.
Dodajme, že keďže je skúšobná doba práve „dobou“ a nie „lehotou“, končí sa posledný deň stanovený podľa vyššie uvedených pravidiel, a to bez ohľadu na to, či tento deň pripadne na sobotu, nedeľu či sviatok (nepredlžuje sa teda do najbližšieho pracovného dňa).
Príklad:
Skúšobná doba bola dojednaná na 3 mesiace s tým, že začala plynúť 3. marca 2025. Jej posledný deň by teda mal pripadnúť na 2. jún 2025 (pokiaľ sa nepredĺži v dôsledku prekážok na strane zamestnanca).
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je oproti štandardnému rozviazaniu pracovného pomeru veľmi zjednodušené. Treba však pri ňom dodržať aspoň základné pravidlá - inak riskujete, že ho druhá strana úspešne napadne na súde ako neplatné.
Ideálne je vyhotoviť ho v písomnej forme a preukázateľne ho doručiť druhej strane aspoň 3 dni pred dňom, v ktorom má byť pracovný pomer ukončený. Doručenie pritom musí nastať ešte v priebehu skúšobnej doby (nestačí teda, ak je do jej skončenia zásielka s oznámením o skončení pracovného pomeru podaná na pošte).
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nie je potrebné nijako odôvodňovať. To však neplatí, ak zamestnávateľ končí pomer s tehotnou ženou, matkou do konca 9. mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke. Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch musí zamestnávateľ skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe riadne písomne odôvodniť a dôvody nemôžu súvisieť s tehotenstvom, materstvom či starostlivosťou o narodené dieťa. Na margo uvedeného treba pripomenúť, že práva tehotnej zamestnankyne získava žena až vtedy, keď zamestnávateľovi doručí písomnú informáciu o tehotenstve a predloží mu o ňom aj príslušné lekárske potvrdenie.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe možno napadnúť na súde najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, v ktorom sa mal pracovný pomer skončiť. Ak žalobu podávate ako zamestnanec, nezabudnite zamestnávateľovi oznámiť, že trváte na ďalšom zamestnávaní, inak môžete prísť o značnú sumu, ktorú by ste mohli získať na náhrade mzdy (maximálne je možné priznať náhradu za 36 mesiacov).
Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe uplatníte úspešne, ale na ďalšom zamestnávaní trvať nebudete, bude sa váš pracovný pomer pokladať za ukončený dohodou. Zároveň budete mať nárok na náhradu mzdy v sume vášho priemerného zárobku za dobu dvoch mesiacov.
Barbora Magočová
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
