Nevhodné otázky na pracovnom pohovore: môžete za ne zamestnávateľa zažalovať?

Takmer každá žena už niekedy od potenciálneho zamestnávateľa dostala otázku týkajúcu sa jej rodinného stavu či plánov ohľadom tehotenstva. Neľahkým situáciám môžu na pohovoroch čeliť aj príslušníci rôznych menšín alebo ľudia, ktorých život nezapadá do predstavy ideálneho pracovníka. Čo si o vás budúci zamestnávateľ môže zisťovať a čo už je za hranou?

Na aké informácie a doklady má potenciálny zamestnávateľ nárok? 

Rozsah informácií, ktoré od vás môže budúci zamestnávateľ vyžadovať, závisí od toho, či ste už niekedy pracovali. Pokiaľ sa uchádzate o vaše prvé miesto, smie od vás žiadať len údaje súvisiace s ponúkanou prácou. Ak ste už v minulosti boli v pracovnom pomere, môže od vás chcieť aj pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní.

Pracovný posudok vám musí predchádzajúci zamestnávateľ vydať najneskôr do 15 dní odo dňa, v ktorom oň požiadate; nie však skôr ako 2 mesiace pred skončením pracovného pomeru. Skladá sa zo všetkých písomností týkajúcich sa vášho hodnotenia, kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré sa vzťahujú k výkonu práce. 

Potvrdenie o zamestnaní vám musí bývalý zamestnávateľ vydať pri skončení pracovného pomeru; uvádza sa v ňom:

1) doba trvania pracovného pomeru,

2) druh vykonávaných prác,

3) či sa z vašej mzdy vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať (nový zamestnávateľ sa teda vďaka potvrdeniu o zamestnaní môže dozvedieť o vašich dlhoch),

4) údaj o vašom záväzku zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu po vykonaní záverečnej, maturitnej alebo absolventskej skúšky (ak ste ho so zamestnávateľom dojednali) vrátane informácie o tom, kedy doba končí,

5) údaj o poskytnutí odchodného (tzn. peňažného plnenia, ktoré vám bolo vyplatené pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný/invalidný dôchodok). 

Akékoľvek iné informácie o vašej osobe môže váš pôvodný zamestnávateľ vášmu novému zamestnávateľovi podávať len s vaším súhlasom, pokiaľ nie je v osobitnom prípade stanovené inak. Dodajme, že ak by ste s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasili a zamestnávateľ by ich ani na vaše požiadanie neupravil, máte šancu na ich zmenu. Musíte sa jej však domáhať na súde a to najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď ste sa o ich obsahu dozvedeli.

Vy máte pre zmenu povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo by mu mohli spôsobiť ujmu. Mladiství zamestnanci musia poskytnúť údaj o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa (aby mohli byť v súčte dodržané obmedzenia pre zamestnávanie mladistvých). 

Na čo sa zamestnávateľ na pohovore nesmie pýtať

Na pracovnom pohovore (ale ani v inej fáze obsadzovania voľného pracovného miesta – napr. pri vypĺňaní dotazníkov a pod.) od vás zamestnávateľ nesmie požadovať informácie týkajúce sa:

- tehotenstva (ani kedy ho plánujete),

- rodinných pomerov (koľko máte detí, či ste v manželskom zväzku, rozvedení a pod.),

- národnosti,

- rasového či etnického pôvodu,

- politických postojov,

- členstva v odborových organizáciách,

- náboženstva či

- sexuálnej orientácie.

Zamestnávateľ okrem toho nemôže chcieť ani:

- údaje, ktorých vyžadovanie by odporovalo dobrým mravom (napr. by sa nemal zaujímať ako často bývate chorí),

- osobné údaje, ktoré nepotrebuje na plnenie svojich povinností stanovených príslušnými predpismi.

Pokiaľ ide o informácie bezúhonnosti, tieto by zamestnávateľ zvyčajne nemal vyžadovať. Výnimku predstavujú prípady, v ktorých je bezúhonnosť podmienkou pre výkon práce alebo si ju vyžaduje jej povaha (napr. práca pedagogického zamestnanca či v bezpečnostnej službe).

Ako sa môžete brániť, ak sú na pohovore položené neprípustné otázky? 

Vaša reakcia na zakázané otázky môže byť napríklad nasledovná: 

· môžete skonštatovať, že chápete, prečo bola otázka položená; zároveň však môžete dodať, že ju aj tak nepovažujete za relevantnú, pretože odpoveď na ňu nemá súvislosť s vaším pracovným výkonom, kompetenciami či schopnosťou spolupracovať s budúcimi kolegami alebo zákazníkmi;

· môžete poukázať na to, že sa zamestnávateľ pýta na vaše súkromie a upozorniť ho, že podľa zákona o zamestnanosti máte nárok na to, aby vám preukázal, na čo ním požadovaný osobný údaj potrebuje;

· ak sa necítite ani na minimálnu konfrontáciu, môžete skúsiť tému rozhovoru zmeniť;

· na otázku sa v konečnom dôsledku môžete rozhodnúť aj odpovedať a v rámci odpovede prípadne poskytnúť aj svoju „obhajobu“ alebo sa pokúsiť zdanlivú nevýhodu ukázať aj z iného uhla pohľadu a obrátiť ju na prednosť. 

Nech sa už rozhodnete reagovať akokoľvek, vyvarujte sa negatívnym emóciám a zachovajte pokoj.

Za zakázané otázky na pohovore môžete zamestnávateľa žalovať o primeranú peňažnú náhradu. Rozsah jej priznania sa môže odvíjať aj od toho, či vás zamestnávateľ v súvislosti s prístupom k zamestnaniu zároveň diskriminoval (napr. na základe pohlavia, rodinného stavu, sexuálnej orientácie, viery, národnosti či z hľadiska veku). 

Pokladanie nevhodných otázok na pohovore je zároveň porušením zákona o zamestnanosti, ktoré zákon trestá pokutou. Jej horná hranica je stanovená sumou 33 193,91 eur, v praxi by však v prípade tohto porušenia pokuty v drvivej väčšine prípadov zrejme zďaleka nedosahovali uvedenú čiastku. Pri ich ukladaní sa zvažuje najmä závažnosť porušenia, jeho následky a jeho prípadné opakovanie.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.