Daňový a odvodový expert Jozef Mihál (Demokrati) uviedol na sociálnej sieti príklady dvoch mužov, ktorí sú v rovnakej životnej situácii, robia rovnakú prácu, ich chlebodarca na nich vynakladá rovnakú sumu, no je medzi nimi veľký rozdiel. Jeden dostáva na účet o viac ako 1 500 eur viac, čo je suma, ktorá približne zodpovedá celému jednému priemernému platu na Slovensku.
Bohuš a Adam sú dvaja IT špecialisti, ktorí sa v roku 2025 ocitajú v podobnej životnej situácii. Obaja majú tri deti do 15 rokov a ich manželky sú na materskej dovolenke. Napriek týmto spoločným faktorom je rozdiel v ich príjmoch značný, pričom rozdiely vyplývajú hlavne z ich pracovného postavenia – Bohuš je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a Adam je zamestnanec.
SZČO verzus zamestnanec
Bohuš ako SZČO fakturuje svojim klientom mesačne sumu 4086 eur. Jeho príjem pochádza čiastočne z prác na zákazku a čiastočne z autorských honorárov, ktoré sú založené na licenčných zmluvách. Vďaka tomu, že pracuje na živnosť, si po zaplatení daní a odvodov dokáže ponechať z ceny svojej práce veľmi slušnú časť. Keď zohľadníme daňový bonus na deti, jeho čistý mesačný príjem je 3897,15 eura, čo znamená, že jeho miera daňovo-odvodového zaťaženia je iba 5 %. Bez započítania daňového bonusu by to však bolo 12 %. Z toho vyplýva, že Bohušovi zostáva z jeho práce po všetkých odpočtoch až 95 % z fakturovanej sumy.
Na druhej strane je Adam, ktorý síce pracuje v rovnakej oblasti, ale ako zamestnanec. Jeho hrubá mzda je 3000 eur mesačne, no keď sa pripočíta cena jeho práce vrátane odvodov zamestnávateľa, dosahuje celkovú hodnotu 4086 eur, čo je rovnaká suma ako Bohušova fakturovaná cena práce. Napriek tomu však Adamov čistý mesačný príjem po odpočítaní daní a odvodov vrátane daňového bonusu na deti predstavuje 2336,82 eura, čo je podstatne menej v porovnaní s Bohušom. Miera daňovo-odvodového zaťaženia Adama je 43 %, čo znamená, že z ceny jeho práce mu zostane len 57 %.
Byť „fiktívnym“ živnostníkom sa stále oplatí
Keď porovnáme čisté mesačné príjmy týchto dvoch IT špecialistov, vidíme, že Bohuš ako SZČO má v čistom o 1560 eur viac ako Adam, čo predstavuje výrazný finančný rozdiel. Táto situácia poukazuje na odlišné daňovo-odvodové zaťaženie a výhody, ktoré môže priniesť práca na živnosť oproti klasickému zamestnaneckému pomeru.
Bohuš ako SZČO využíva flexibilitu a nižšie daňové zaťaženie, zatiaľ čo Adam ako zamestnanec, hoci má stabilný príjem, čelí oveľa vyšším odvodom a nižšiemu čistému príjmu z rovnakej ceny práce. Zamestnanci môžu počítať s rôznymi benefitmi, ako je platená dovolenka, príspevky na stravu, zdravotné poistenie hradené zamestnávateľom, príspevky na dôchodkové poistenie a ďalšie výhody. SZČO si tieto výhody musí zabezpečovať sám alebo ich jednoducho nemá, čo z dlhodobého hľadiska môže byť nevýhodné.
Zamestnanci na Slovensku majú zákonné nároky na nemocenské dávky, ak ochorejú alebo sa im stane úraz. SZČO si síce môže platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, no jeho výška často nezaručuje dostatočné krytie. V prípade dlhodobej práceneschopnosti môže mať SZČO vážne finančné problémy, keďže nemá pravidelný príjem a chýba mu sociálna ochrana ako u zamestnancov. Ako SZČO si Bohuš musí sám odvádzať sociálne odvody, ktoré priamo ovplyvňujú jeho budúci dôchodok. Ak sa rozhodne platiť len minimálne odvody, môže to v budúcnosti viesť k veľmi nízkemu dôchodku. Zamestnanec má na druhej strane povinné dôchodkové poistenie a zamestnávateľ zaňho odvádza príspevky, čo mu zaručuje určité zabezpečenie v starobe.
Bohuš si však tento „plat navyše“ môže odkladať a využiť ho na sporenie a investovanie. Táto suma mu neskôr môže zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, výpadok príjmu, ale aj vyšší dôchodok.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.