Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová.
Európska centrálna banka (ECB) dnes na poslednom zasadnutí roka oznámila očakávané zníženie kľúčovej depozitnej sadzby o 25 bázických bodov. Nové úrokové sadzby budú platiť od 18. decembra 2024, pričom sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií klesnú na 3,00 %, 3,15 % a 3,40 %. Tento krok signalizuje pokračovanie uvoľňovania menovej politiky, aj keď ECB ostáva podľa analytikov naďalej opatrná.
Pre Slovákov to znamená postupné zlacňovanie úverov, predovšetkým hypoték. Úroky na úveroch na bývanie by mohli v budúcom roku poklesnúť a tak nakopnúť realitný trh.
Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne vo svojom aktuálnom komentári upozornil, že ECB pokračuje v dezinflácii predvídateľným tempom. „Menová politika ECB ostáva reštriktívna. Do ekonomiky sa ešte neprejavili všetky efekty minulých znížení, s čím Rada guvernérov počíta. Zároveň bude dôležité, že na konci roka 2024 ECB ukončí reinvestície v rámci programu PEPP,“ uviedol Kočiš.
Podľa najnovšej ekonomickej prognózy ECB očakáva nižšiu infláciu v tomto aj budúcom roku. Napriek tomu sa priemerná inflácia v roku 2025 ešte očakáva o desatinku percenta nad cieľovou úrovňou 2 %. Prezidentka ECB Christine Lagardeová zdôraznila, že cenová stabilita ostáva hlavným cieľom.
Nižšia inflácia je však vykúpená miernym poklesom ekonomického výkonu, ktorý sa podľa prognóz v tomto aj budúcom roku zhorší. Táto situácia odzrkadľuje očakávania trhu, ktoré už naznačovali predstihové ukazovatele. Finančné trhy reagovali zvýšením pravdepodobnosti razantnejšieho uvoľňovania politiky, hoci tempo zostáva pozvoľné. „Predpokladáme, že ECB v budúcom roku pristúpi k trom ďalším zníženiam v celkovom objeme 75 bázických bodov, pričom tieto kroky by sme mohli vidieť už v prvej polovici roka 2025,“ predpovedá Kočiš.
Postupné znižovanie sadzieb by malo zvýšiť mieru úverovania a podporiť spotrebu domácností v eurozóne. Kočiš zdôrazňuje, že efekty tohto procesu sa začnú výraznejšie prejavovať v nadchádzajúcich mesiacoch. „Uvoľňovanie menovej politiky bude pokračovať a inflácia by mala ďalej klesať, pričom postupne sa dostane na udržateľnú úroveň okolo dvoch percent,“ dodáva.
To však platí len pre priemer eurozóny. Slovensko by v roku 2025 podľa viacerých odhadov malo mať infláciu na úrovni približne piatich percent.
Aj napriek optimistickým vyhliadkam si ECB ponecháva otvorené možnosti ďalších krokov. Rada guvernérov sa nezaviazala k presnej trajektórii vývoja sadzieb a bude reagovať na nové ekonomické údaje. Tento flexibilný prístup podľa Kočiša reflektuje rezervovaný postoj banky, ktorý bol viditeľný aj v ostatných týždňoch.
Vývoj spotrebiteľských úrokových sadzieb bude do značnej miery závisieť od pohybu dlhodobých cien na trhu a od rizikovej prirážky Slovenska. Aktuálne zníženie sadzieb sa už čiastočne premietlo do cien, no viditeľnejší dopad sa očakáva najmä pri kratších viazanostiach. „Na ďalší vývoj bude mať zásadný vplyv, či ECB bude brzdiť optimizmus na trhoch alebo potvrdí ich očakávania,“ vysvetľuje Kočiš.
Aj napriek pokračujúcemu znižovaniu sadzieb ostáva domáca inflácia v niektorých sektoroch vysoká, čo je dôsledkom mzdových tlakov a oneskorených úprav cien. Postupný pokles inflácie v oblasti služieb a ďalších segmentov ekonomiky by však mal prispieť k stabilizácii.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
