Ilustračný obrázok
Oddlženie (bežne označované ako „osobný bankrot“) neprináša len výhody. Spája sa aj s určitými obmedzeniami.
V tejto súvislosti preto často zaznieva otázka, či veritelia majú nárok aj na majetok, ktorý dlžník získal až s určitým časovým odstupom od schválenia oddlženia. Zákon v tomto smere neprináša úplne jasnú odpoveď – s výkladom teda opäť museli pomôcť súdy.
Veritelia, ktorí v dôsledku vášho osobného bankrotu prišli o peniaze, môžu vaše oddlženie ešte zvrátiť. Musia však preukázať, že ste svoju insolvenciu neriešili s tzv. poctivým zámerom. V zásade to znamená, že o oddlženie by ste mali žiadať naozaj len v prípade, keď nedokážete splácať vaše dlhy ani pri vynaložení úprimnej snahy v rámci vašich možností a schopností.
Do úvahy sa ale neberie len to, či ste sa skutočne usilovali získať príjmy, z ktorých by ste mohli uspokojiť vaše záväzky. Vaši veritelia si môžu nárokovať vyrovnanie pohľadávok aj zo súčastí vášho majetku. Zatajenie hodnotnejších vecí vo vašom vlastníctve je preto doslova učebnicovým príkladom, ktorý odôvodňuje zrušenie oddlženia.
Zároveň platí, že v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky či hry musíte aspoň polovicu z takéhoto zdroja dobrovoľne ponúknuť veriteľom na uspokojenie ich nevymáhateľného dlhu.
Veritelia majú pomerne veľa času na to, aby dôkladne skontrolovali, či vás k získaniu oddlženia naozaj viedol poctivý zámer. Zákon im poskytuje až lehotu 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, v ktorej môžu podať na súd návrh na zrušenie vášho osobného bankrotu.
Dĺžka uvedenej lehoty v praxi viedla k názoru, že aj povinnosť dlžníka ponúknuť veriteľom aspoň polovicu majetkového prospechu z dedenia, daru či výhry/stávky trvá až 6 rokov po určení konkrétneho spôsobu oddlženia. Nedávno sa však objavilo súdne rozhodnutie, v ktorom bol prezentovaný celkom iný výklad. Poteší hlavne dlžníkov, ktorí majú vďaka nemu šancu polepšiť si oveľa skôr, než za pôvodne udávaných šesť rokov od osobného bankrotu.
Koncom októbra minulého roka rozhodol Krajský súd Banská Bystrica vo veci návrhu na zrušenie oddlženia, ktorý podal veriteľ v nadväznosti na zistenie, že dlžníčka po vyhlásení osobného bankrotu získala dedičstvo, ktoré neponúkla na úhradu pohľadávok veriteľov.
Žalovaná dlžníčka v konaní o dedičstve nadobudla spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, a to po otcovi, ktorý zomrel približne 3 mesiace po vyhlásení konkurzu na jej majetok. O možnom získaní vecí z dedičstva sa reálne dozvedela zhruba rok po oddlžení. Veriteľ v konaní argumentoval tým, že keďže ešte neuplynula šesťročná lehota, v rámci ktorej možno žiadať o zrušenie oddlženia, mala dlžníčka polovicu z dedičstva ponúknuť veriteľom; vzhľadom na to, že tak neurobila, nemala podľa veriteľa pri osobnom bankrote poctivé zámery.
Už Okresný súd Žilina ako súd 1. inštancie si však položil otázku, akým spôsobom by mal byť vykladaný účel šesťročnej lehoty, v ktorej môžu veritelia iniciovať zrušenie osobného bankrotu. Súd v uvedenej súvislosti uviedol, že aj keď môže formulácia zákona zvádzať k tomu, že dlžník by mal ponúknuť ním získaný majetkový prospech v šiestich rokoch od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, nie je tomu tak. V skutočnosti ide len o lehotu, v ktorej sa môže veriteľ rozhodnúť pre podanie žaloby na zrušenie oddlženia; poctivosť zámerov by sa však mala v zásade skúmať vo vzťahu k obdobiu, kedy sa o oddlženie žiada.
S názorom súdu 1. inštancie súhlasil aj už spomínaný Krajský súd Banská Bystrica (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica vydané pod sp.zn. 43CoKR/8/2024). V odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil, že posudzovanie poctivého zámeru dlžníka vzťahujúce sa k neposkytnutiu príslušnej časti majetku veriteľom by sa malo vzťahovať len k obdobiu blízkemu rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu alebo určení splátkového kalendára.
Ak by sa výklad prijatý rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica definitívne presadil, mohli by dlžníci začať pomyselný „nový život“ už pomerne skoro po získaní výhody osobného bankrotu. Veritelia síce stále majú 6 rokov na to, aby dosiahli zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer – jeho existencia by sa však skúmala v oveľa kratšom období.
Pokiaľ by sme vychádzali zo situácie, ktorý by bola podobná ako v uvedenom rozhodnutí, tak by povinnosť dlžníka podeliť sa s veriteľmi pri tom najprísnejšom výklade nepresiahla zhruba obdobie jedného roka. Stále však netreba zabúdať na to, že súdy by v každom prípade zohľadnili aj individuálne okolnosti. Dôležité napríklad nemusí byť to, kedy dlžník majetok skutočne získal, ale kedy už mohol na základe určitých indícií vedieť, že ho nadobudne.
Pre úplnosť treba dodať, že súd musí prísnejšie posudzovať dlžníka, ktorý:
- v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok,
- má skúsenosti s podnikaním,
- pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec,
- pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
- má iné osobitné životné skúsenosti (napr. ekonomické či právne vzdelanie).
Súdy budú naopak miernejšie k dlžníkom, ktorí:
- dosiahli iba základné vzdelanie,
- sú v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku,
- majú vážne zdravotné problémy,
- na čas alebo trvalo stratili obydlie alebo
- ich v živote postihla iná udalosť, ktorá im sťažila uplatnenie v spoločnosti.
Barbora Magočová
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
