Nechtové salóny sú typickým príkladom biznisu, kde si majiteľ vyškolí zamestnancov, no tí mu odídu aj s klientelou a založia si konkurenčný podnik. Ilustračná snímka.
Zaškoliť a udržať šikovného zamestnanca nie je pre drobných živnostníkov vôbec ľahké. O to viac zamrzí, ak sa z bývalých pracovníkov napokon vykľuje podnikateľská konkurencia. Deje sa to hlavne vtedy, keď si podnikanie nevyžaduje privysoké vstupné náklady a je postavené skôr na know-how a verných zákazníkoch. Ohrozené sú napríklad kaderníctva či kozmetické alebo nechtové salóny.
Existuje viacero živností, ktorých úspešné fungovanie je založené na určitom počte stálych zákazníkov. Akonáhle ale ku klientom „pustíte“ zamestnanca, začne si s nimi vytvárať vlastné väzby. Mnohí zamestnanci, ktorí sa po nadobudnutí skúseností rozhodnú pre vlastné podnikanie, získané kontakty využijú na odlákanie zákazníkov bývalého zamestnávateľa. Môžu ich oslovovať osobne, nezriedka tiež e-mailom či telefonicky. V uvedenej súvislosti môžu o vašej činnosti zároveň šíriť aj nepravdivé informácie.
Proti podobným aktivitám bývalých zamestnancov sa podnikatelia často pokúšajú súdne brániť. Krajský súd Košice riešil napríklad prípad, v ktorom si otvorili svoj vlastný salón bývalé zamestnankyne nechtového štúdia. Pri odchode si z pracoviska odniesli aj kópiu databázy klientov zamestnávateľa vrátane kontaktných údajov. Následne na získané telefónne čísla rozposlali sms správu, v ktorej zákazníkov informovali, že sa osamostatnili a ich služby sú oproti ich pôvodnému zamestnávateľovi cenovo výhodnejšie.
Bývalý zamestnávateľ uvedené konanie napadol na súde a argumentoval, že zneužitie databázy klientov bolo porušením obchodného tajomstva. Súd však jeho žalobu zamietol s odôvodnením, že databáza klientov nebola zodpovedajúcim spôsobom utajovaná a chránená pred zneužitím; zamestnávateľ sa napríklad so zamestnancami nedohodol, že údaje o klientoch budú tvoriť predmet obchodného tajomstva (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 2Cob/19/2023).
Informácie o zákazníkoch spolu s ich telefonickými či e-mailovými kontaktami by ste teda mali osobitne chrániť. V prvom rade by mali byť výslovne označené ako obchodné tajomstvo a so zamestnancami by ste mali dojednať konkrétne podmienky využívania týchto údajov.
Ak máte so svojím zamestnancom uzatvorenú klasickú pracovnú zmluvu, ste počas trvania pracovného pomeru ako zamestnávateľ vo výhode. Bez vášho schválenia totiž nesmie popri zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, ktorou by vám konkuroval. Ak by si chcel súbežne s prácou rozbehnúť podnikanie podobné vášmu, musel by vás požiadať o písomný súhlas. Žiadosť sa rozhodne neoplatí ignorovať – ak by ste zamestnancovi neodpovedali do 15 dní od jej doručenia, platilo by, že ste súhlas s konkurenčnou činnosťou udelili.
Dodajme, že udelený súhlas možno z vážnych dôvodov aj písomne odvolať. Ak sa tak stane, musí zamestnanec bez zbytočného odkladu konkurenčnú aktivitu ukončiť. Existujú však aj činnosti, v ktorých pracovníkov nemôžete obmedzovať; ide o vedecké, pedagogické, publicistické, lektorské, prednášateľské, literárne a umelecké aktivity.
So skončením pracovného pomeru zaniká aj povinnosť zamestnanca žiadať zamestnávateľa o súhlas s konkurenčnou činnosťou. Toto však neplatí, ak bola v pôvodnej pracovnej zmluve dojednaná tzv. konkurenčná doložka. Práve ňou možno zamestnanca zaviazať, aby po určitú dobu (najdlhšie 1 rok po skončení pracovného pomeru) nevykonával konkurenčné zárobkové aktivity.
Platná konkurenčná doložka vyžaduje splnenie nasledujúcich podmienok:
1) možno ju dohodnúť len vtedy, ak zamestnanec mohol počas pracovného pomeru získať informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by vám ako zamestnávateľovi mohlo privodiť podstatnú ujmu,
2) dojednaný zákaz konkurencie musíte zamestnancovi kompenzovať peňažnou náhradou, a to najmenej v sume 50 % jeho priemerného mesačného zárobku vyplácaného za každý mesiac trvania zákazu,
3) doložka musí byť súčasťou pracovnej zmluvy (prax pripúšťa doložku aj v jej dodatku).
V rámci konkurenčnej doložky si môžete dohodnúť primeranú peňažnú náhradu, ktorú bude zamestnanec povinný zaplatiť, ak by zákaz konkurencie porušil. Suma tejto náhrady ale nesmie presiahnuť celkovú výšku kompenzácie, ktorú zamestnancovi musíte počas trvania zákazu vyplácať. Pokiaľ zamestnanec peňažnú náhradu zaplatí, jeho záväzok voči vám sa ruší.
Aj keď sú konkurenčné doložky pomerne časté, spravidla nie sú dojednané platne. Zvyčajne totiž obsahujú len povinnosť zamestnanca zdržať sa výkonu činnosti, ktorá je rovnaká či podobná predmetu podnikania zamestnávateľa; úplne však chýba akákoľvek peňažná kompenzácia pre zamestnanca.
Ak sa váš bývalý zamestnanec stane vaším konkurentom, nejde samo osebe o protiprávne konanie. Pri propagácii svojej činnosti sa ale môže dopúšťať rôznych nekalosúťažných deliktov, proti ktorým sa môžete súdne brániť. Medzi tieto patrí napríklad:
- klamlivá reklama (napr. manipulatívne formulovaný príspevok na sociálnej sieti, ktorý môže zákazníkov uviesť do omylu a vás poškodiť),
- vyvolávanie nebezpečenstva zámeny (napr. propagácia prostredníctvom názvu alebo loga napodobňujúcich váš podnik),
- parazitovanie na povesti (napr. šírenie informácie o tom, že s vami naďalej spolupracuje, že je vašou pobočkou a pod.)
- zľahčovanie (napr. nepravdivé kritizovanie vašich služieb či výrobkov).
Ak sa voči vám bývalý zamestnanec preukázateľne dopustil nekalosúťažného konania, môžete (okrem iného) žiadať náhradu škody či poskytnutie primeraného zadosťučinenia (napr. ospravedlnenie na sociálnej sieti alebo peňažnú satisfakciu).
Barbora Magočová
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
