Minister práce Erik Tomáš avizoval, že si posvieti na zamestnávanie živnostníkov, teda neslávne známy švarcsystém. Ohlásil sprísnenie legislatívy aj posilnenie právomocí inšpektorátov práce. Tie majú v tomto roku švarcsystém podrobiť intenzívnym kontrolám. Čo by ste si mali dať do poriadku, ak ste SZČO alebo firma, ktorá prácu na IČO využíva?
Inšpektoráty sú schopné preveriť desiatky tisíc osôb
Národný inšpektorát práce zaradil kontrolu nelegálnej práce medzi 14 úloh, ktorým chce v roku 2024 venovať zvýšenú pozornosť. Už v roku 2023 vykonali inšpektoráty na preverenie dodržiavania zákazu všetkých foriem nelegálneho zamestnávania až 18 485 kontrol, ktoré zahŕňali 16 677 zamestnávateľov a 34 508 osôb pôsobiacich na preverovaných pracoviskách.
V rámci kontrol sa skúmali aj podozrenia na švarcsystém. Inšpektoráty upozornili, že fenomén práce na živnosť už nie je iba doménou domácich pracovníkov. Rozmáha sa aj nový trend spočívajúci v náraste cudzincov, ktorí majú v SR povolenie na pobyt za účelom podnikania; v skutočnosti ale vykonávajú závislú prácu.
Dokazovanie švarcsystému je pomerne zložité. Stupňuje sa preto tlak na prijatie opatrení, ktoré by uľahčili prácu kontrolných orgánov pri preukazovaní nedovolenej práce na živnosť.
Do akej miery je práca na živnosť problematická?
Rezort práce upozorňuje, že výhoda švarcsystému spočívajúca v nižšom daňovom a odvodovom zaťažení je spojená so stratou množstva benefitov poskytovaných zamestnancom.
Rozmáhajúci sa švarcsystém trápi aj ministerstvo financií. Z analýzy zverejnenej na jeho webe vyplýva, že ak by boli všetci fiktívni živnostníci riadne zamestnaní, celkový výber daní a odvodov by sa mohol zvýšiť až o 648 mil. eur. Vyčíslenie sa viaže k teoretickej situácii - podľa analýzy totiž v žiadnej krajine EÚ neexistuje menej ako 7 % falošných živnostníkov. Faktom však zostáva, že v SR ich aktuálne podľa odhadov pôsobí cca 100-tisíc.
Čo je dobré vedieť pred samotnou kontrolou?
Na trhu je množstvo podnikajúcich fyzických osôb, ktorých služby využívajú iní podnikatelia. Ak sa to týka aj vás, zbystrite pozornosť, pokiaľ spĺňate niektorú z nasledujúcich charakteristík:
- SZČO dlhodobo pracuje len pre 1 firmu, inému subjektu služby neposkytuje,
- SZČO sa riadi pokynmi zo strany firmy či jej vedúcich zamestnancov; hlavne takými, ktoré sú udeľované pravidelne a bezprostredne za účelom ovplyvňovať jej pracovný výkon (SZČO vykazuje pomerne malú mieru samostatnosti),
- SZČO je zaradená do organizačnej štruktúry firmy (nepôsobí ako externista komunikujúci s konateľom či povereným zamestnancom, aktívne spolupracuje so zamestnancami, prípadne komunikuje aj so zákazníkmi),
- pracovné činnosti, ktoré vykonáva SZČO, vo firme vykonávajú aj klasickí zamestnanci,
- SZČO je bežne prítomná na pracovisku či dokonca dodržuje pracovnú dobu zavedenú vo firme,
- SZČO pre firmu rieši aj operatívne úlohy – nielen zákazky, ktorých plnenie je vymedzené určitým výsledkom.
(Znakom nelegálneho zamestnávania na živnosť sa bližšie venoval Najvyšší súdu SR napr. v rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/323/2020).
Spoluprácu si teda treba zmluvne nastaviť tak, aby nepripomínala pracovný pomer (a dohodnutých pravidiel sa, samozrejme, aj držať).
Čo ak kontrola príde?
Aj keď ste si právne dali všetko do poriadku, nemusíte vyjsť z kontroly bez poškvrny. Jej výsledok záleží aj od komunikácie s inšpektormi. Osoby na pracovisku musia kontrolórom svoju prítomnosť zdôvodniť – zaskočení a veci neznalí ľudia ale pri kontakte s inšpektormi často formulujú odpovede natoľko vágne, že to môže celú situáciu zhoršiť.
Kontrolóri nemusia oznámiť kontrolu vopred, ak by to negatívne ovplyvnilo jej výkon. Ak sa zistí pochybenie, inšpektor spisuje protokol, ktorý musí byť prerokovaný. Môžete sa k nemu vyjadriť a svoje stanovisko podložiť dokladmi; nezabudnite uviesť aj prípadné poľahčujúce okolnosti, ktoré môžu vplývať na výšku pokuty. Ak inšpektor kladie otázky osobám, ktoré neovládajú slovenský jazyk, mal by byť prítomný tlmočník.
Sankcie sú citeľné
Za nelegálne zamestnávanie na živnosť sa ukladá pokuta od 2 000 do 200 000 eur; ak sa týka dvoch a viac fyzických osôb súčasne, uloží sa aspoň 5 000 Eur. Nelegálne pracujúcemu živnostníkovi hrozí sankcia 331 Eur. Potrestaní zamestnávatelia prichádzajú aj o možnosť čerpania dotácií od štátu a komplikuje sa im tiež účasť vo verejných obstarávaniach.
Odstrašujúci je aj trestnoprávny postih pre skrátenie dane a poistného v podobe odňatia slobody na 1 až 5 rokov (v základnej sadzbe). Nevyhol sa mu ani priekopník zamestnávania na IČO, po ktorom bol tento spôsob výkonu zárobkovej činnosti pomenovaný. Český podnikateľ Miroslav Švarc bol v roku 1999 za miliónové dlhy voči štátu odsúdený na 18 mesiacov nepodmienečne.
Barbora Magočová
Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.