Švarc systém sa vždy najviac využíval v stavebníctve, aj samotný Miroslav Švarc takto začínal. Ilustračná snímka.
Švarc systém je na Slovensku horúcou témou posledných dní. Útvar hodnoty za peniaze vypočítal, že keby na Slovensku klesol počet fiktívnych živnostníkov aspoň na priemer EÚ, štát by mohol získať na daniach a odvodoch 177 až 251 miliónov eur ročne. Oficiálne je takýto systém zakázaný, ale v rôznych obmenách sa s ním stretneme všade, od stavebníctva po administratívu. Dokonca aj asistenti poslancov Národnej rady pracujú väčšinou na živnosť.
Mnoho ľudí netuší, odkiaľ sa vzalo slovo švarc systém. Alebo si myslia, že to pochádza z nemeckého výrazu „schwarz“, ktorý označuje čiernu fabu a znamená zamestnávanie načierno. Nie je to tak. Výraz švarc systém vznikol v Česku a meno dostal podľa Miroslava Švarca, ktorý bol v 90. rokoch priekopníkom tohto spôsobu podnikania, až kým ho nezakázali.
Pán Švarc je už roky na dôchodku, ale českému magazínu Ekonom sa ho v roku 2011 podarilo vypátrať. Kedysi býval multimilionárom (dokonca aj v prepočte na eurá), ale dnes je Švarc, ako hovoria Česi, švorc. V čase reportáže bral dôchodok 4 200 českých korún, čo je síce po viacerých valorizáciách určite viac, no stále je to skôr symbolická suma. Po krachu firmy šiel sedieť a nejaký čas žil v stane u kamaráta na stavbe. Posledné správy hovoria o tom, že na dôchodku žije blízko Říčan v dome svojej priateľky.
Miroslav Švarc začal podnikať už v temných časoch socializmu. Vtedy mohli mať ľudia živnosť, no nesmeli nikoho zamestnávať, lebo to sa považovalo za vykorisťovanie a na to mal v tom čase právo iba štát. Švarc bol vyučený tesár a pracoval v stavebnej firme, no v roku 1989 sa rozhodol práve pre živnosť. Veľmi rýchlo sa spojil s ďalšími živnostníkmi a spolu brali zákazky. „Ja som vlastne systém zamestnávania na zmluvu o dielo nevymyslel. To nebol žiadny môj vynález, len som po revolúcii pokračoval v tom, k čomu som bol nútený ešte za minulého režimu,“ cituje Švarca Ekonom.
Švarc systém je nelegálna pracovná prax, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ vyhýba sa zákonným povinnostiam spojeným so zamestnávaním pracovníkov na hlavný pracovný pomer. Namiesto toho sú pracovníci formálne zaregistrovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo ako externí dodávatelia služieb. Tým zamestnávateľ obchádza nutnosť platiť za týchto ľudí sociálne a zdravotné odvody, čo vedie k zníženiu nákladov na pracovnú silu.
Pracovníci v švarc systéme sú často vystavení neistote a rizikám, keďže nemajú zaručené zamestnanecké výhody ako zdravotné poistenie, platbu za nadčasy, dôchodkové zabezpečenie alebo ochranu v prípade straty zamestnania. Tento systém je považovaný za neetický a je nelegálny v mnohých krajinách vrátane Českej republiky a Slovenska, pretože porušuje pracovné právo a znevýhodňuje pracovníkov.
Firma Švarc s.r.o. mala dohody s ďalšími živnostníkmi, ktorých, samozrejme, nezamestnávala. Mohla im tak dať viac peňazí a oni uvideli viac peňazí na svojich výplatných páskach. Tento systém vystrelil eseročku do ekonomických výšin. Ničila konkurenciu tým, že jej rýchlo brala najlepších ľudí a najlepšie zakázky. Napokon, konkurenciu v raných 90. rokoch tvorili prakticky len skostnatené štátne firmy, ktoré nemali šancu reagovať tak rýchlo, pružne a lacno ako práve Švarc. Samotnému Švarcovi sa to tiež oplatilo, nemusel si lámať hlavu s administratívou, ktorá sa so zamestnancami spája.
Miroslav Švarc a jeho firma majú na konte zvláštne prvenstvo. Bol prakticky prvým sponzorom futbalového klubu. Do FK Benešov (v časoch najväčšej slávy FK Švarc Benešov) nalial 60 miliónov českých korún a v priebehu piatich rokov sa malý klub vyšplhal až do prvej ligy. Švarc sa k futbalistom dostal cez jedného zo svojich „zamestnancov“. Futbalista Petr Čermák bol zároveň murárom a potreboval od Švarca voľno, tak ho bol tréner u Švarca vypýtať. A zrazu z toho bolo biznis partnerstvo.
Pre isport neskôr Švarc povedal, že sponzorstvo ho úplne pohltilo a nečakal, že sa mu peniaze niekedy vrátia. Robil to podľa vlastných slov len tak, zo srdiečka. Aj hráči si jeho prístup pochvaľovali. „Nikto s ním nemal problém. Bol to taký správny človek, myslel to s futbalom dobre. Chcel, aby sme sa my, hráči, mali dobre. Neškrabkal si ego,“ spomína Petr Čermák, ktorého cituje isport.
„Bolo dobre, že tu bol. Bol nadšený do futbalu, síce sa možno spálil a ovplyvnilo mu to osobný život, ale pre ľudí tu urobil veľa,“ dopĺňa bývalá benešovská hviezda a dnes tréner pražskej Dukly Luboš Kozel. Na podporu futbalového klubu neskôr v Benešove vznikol aj Motorest Švarc. Práve kvôli tomuto miestu sa sám Švarc vyhýba, vraj sa na to miesto nedokáže pozerať.
V roku 1992 mala firma Švarc obrat v miliardách českých korún a nikto netušil, že jej pád sa neodvratne blíži. Švarc sa stretával s politikmi a navonok bolo všetko ružové. „Vtedajší minister financií Václav Klaus mi vtedy povedal, že nevidí dôvod, prečo by švarcsystém nemohol ďalej fungovať. Ale nedodržal slovo,“ hnevá sa Švarc.
Ešte v tom roku vláda zakázala švarcsystém novelou zákona o zamestnanosti. Rýchlo si totiž spočítala, že takýto výpadok príjmov do štátneho rozpočtu by mohol byť pre Česko fatálny. „Dnes už Klausovi neverím ani slovo,“ hovorí býalý milionár.
Švarc s.r.o. Skrachovala v roku 1994 po neúspešnom pokuse o kúpu mrakodrapu na Pankráci. Vežiak zo skla a betónu sa snažil kúpiť za 600 miliónov korún a urobiť z neho veľkolepý Hotel Švarc. Nemeckej leasingovej spoločnosti zaplatil akontáciu 80 miliónov korún, ale keďže tá skrachovala, peniaze prepadli iným veriteľom. Švarc vtedy nemal ani na dane a odvody za svojich zamestnancov (zákon o zamestnanosti v tom čase už zakazoval švarcsystém). Celkovo dlhoval približne 9 miliónov korún. Požiadal o ročný odklad splátok, no úrady jeho žiadosť zamietli. Bankrot firmy spustil sériu katastrof v jeho osobnom aj profesionálnom živote.
V roku 1999 bol Švarc odsúdený na tri roky väzenia za nezaplatenie poistného vo výške dvoch miliónov korún, ale v skutočnosti si odsedel iba deväť mesiacov. Okrem toho bol pokutovaný za prevádzkovanie tzv. švarcsystému a jeho rodina sa rozpadla. Ďalšiu ranu utrpel, keď bol za neplatenie alimentov odsúdený na podmienečný trest.
Po týchto peripetiách sa Švarc rozhodol pre radikálnu zmenu života. V roku 2001 dôkladne spálil všetky mosty. „Odišiel som vtedy bývať do stanu na pozemok môjho kamaráta pri Slapskej priehrade,“ spomína. Kamarátovi tu pomáhal na stavbe a pre české Hospodářské noviny neskôr povedal, že v tom stane si „vymyl hlavu“. Po dvoch rokoch takéhoto života si povedal, že „nebude sedieť ako blbec v kúte“, našiel si priateľku a presťahovali sa spolu do domčeka, čo pre neho znamenalo nový začiatok.
Predtým, ako v roku 2008 odišiel do dôchodku, Švarc pracoval ako riaditeľ v stavebnej firme. V rozhovore pre týždenník Ekonom však priznal, že jeho pracovné dni ako "riaditeľa" vlastne znamenali byť majstrom na stavbe, kde trávil dni v montérkach, organizoval robotníkov a sám sa zapájal do práce na stavbe. Na dôchodku mu táto práca chýbala, kdže bol zvyknutý nonstop niečo robiť.
Napokon, Švarc, hoci bol multimilionár, nežil nikdy okázalým životom. Pre Lidové Noviny pred časom povedal, že celý život žil v paneláku v Prahe, kúpil si len pohodlné „podnikateľské“ BMW, ktoré pri Benešove nabúral. Dnes má pán Švarc 75 rokov a jeho tvár sa už roky neobjavila v médiách. Reportéri zo Seznam Zprávy sa ho vlani pokúsili vypátrať, ale nemali úspech. Nekomunikuje s nikým z minulosti. Kto by ho dnes stretol niekde v krčme, nepomyslel by si, že sedí pri človeku, ktorý dal meno celému jednému fenoménu 90. rokov.
„Keď niekde poviem svoje meno, ľudia sami zareagujú ‚á, švarcsystém!‘, ale nikto z nich nemá šajnu, že som to naozaj ja. Tak len odpoviem, že švarcsystém je dobrá vec. A idem preč.“
Ivana Sladkovská
Najvýhodnejšie cestovné poistenie
Naša online kalkulačka vám umožní porovnať ceny a podmienky rôznych poisťovní, aby ste mohli cestovať bez starostí.
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
