Zdroj: Shutterstock
Priebežné vyhodnotenie schodku štátneho rozpočtu ukázalo nepriaznivý stav verejných financií. Po skončení mája sú výdavky Slovenska za rok 2023 o 3,32 miliardy eur vyššie ako príjmy. Dobrou správou je, že príjmy medziročne narástli o 6,5 %. V máji minulého roku boli o 443,7 miliónov eur nižšie. Avšak ani to nepomohlo štátnemu rozpočtu dostať sa z deficitu.
Dôvodom je fakt, že výdavky za máj medziročne stúpli až o 26,6 %, čo predstavuje sumu 2,22 miliardy eur. Hoci príjmy narástli, nárast výdavkov bol oveľa výraznejší. Výsledkom je teda prehĺbenie deficitu o 1,775 miliardy eur, čo v porovnaní s minulým rokom predstavuje zhoršenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 114,9 %.
Štátny rozpočet sa od začiatku roku 2023 pohybuje v záporných hodnotách. To nie je veľmi prekvapujúce, keďže koncom minulého roku vláda schválila rozpočet s výdavkami vyššími o takmer 8 miliárd eur oproti príjmom. Po prvých troch mesiacoch roku 2023 bol schodok štátneho rozpočtu vo výške 1,563 miliardy eur. Keby sa Slovensko držalo tohto „tempa,“ celoročný deficit by mohol byť približne na úrovni 6 miliárd eur, čím by plány z minulého roku prekonali očakávania v pozitívnom zmysle.
Rast deficitu štátneho rozpočtu však každým mesiacom zrýchľuje. Po prvom štvrťroku sa schodok dostal na úroveň približne 1,5 miliardy eur. Mesačná bilancia za máj znamená nárast deficitu o 1,1 miliardy eur. Ak by sa táto hodnota pripočítala ku schodku štátneho rozpočtu každý mesiac až do konca roku 2023, dosiahla by hodnotu až 11 miliárd eur, čím by sa naša krajina zadlžila ešte viac, než sa pôvodne očakávalo.
Najväčší percentuálny nárast bol zaznamenaný vo výdavkoch súvisiacich s čerpaním finančných prostriedkov poskytnutých Európskou úniou. V porovnaní s májom minulého roku sa tieto výdavky zvýšili o viac ako 50 %. Celkový medziročný nárast predstavuje sumu 318,2 milióna eur.
Druhé najväčšie percentuálne zvýšenie bolo zaznamenané v oblasti výdavkov na spolufinancovanie spoločných projektov Európskej únie a Slovenskej republiky. Medziročný nárast v tejto kategórii o 26,8 % znamenal investície o 30 miliónov eur vyššie v porovnaní s májom 2022.
Položka, ktorá najviac zaťažila štátny rozpočet, bola „čerpanie ďalších výdavkov.“ V porovnaní s májom 2022 sa tieto výdavky zvýšili o 23,8 %, čo ju zaradilo na tretie miesto z hľadiska medziročného nárastu. Avšak jej konkrétna hodnota vo výške 1,547 miliardy eur ju finančne postavila na prvú priečku medzi výdavkami v štátnom rozpočte.
Na nárast deficitu štátneho rozpočtu reagovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jej predseda, Ján Tóth, síce v mene rady označil rozpočtové ciele vlády za realistické, avšak zdôraznil, že na dosiahnutie výdavkových limitov je potrebné zaviesť určité opatrenia. Bez týchto opatrení hrozí podľa rady Slovensku, že verejné financie spadnú do pásma vysokého rizika.
„Konsolidácia, ktorú odhadujeme, že je potrebná vo výške viac ako sedem miliárd eur, je už výraznou záťažou, ktorá sa dotkne každého. To už nie je niečo, čo sa dá dosiahnuť jednoduchými opatreniami,“ povedal Martin Šuster, jeden z členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa neho je pásmo vysokého rizika neakceptovateľné z hľadiska stability a poskytovania kvalitných služieb občanom.
Ďalší člen rozpočtovej rady, Juraj Kotian, varuje pred opatreniami, ktoré by boli potrebné v pásme vysokého rizika. V takejto situácii sa nedá vyhnúť výraznejším zásahom do štátnych financií, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť celkový stav ekonomiky štátu.
„Nechceme, aby sa teraz prejedli rozpočty a deficity a potom by ich museli splácať ďalšie generácie. Potreba prijatia opatrení je dôležitá pre stabilizáciu dlhu a pre to, aby sa dlhy neprenášali na ďalšie generácie,“ povedal Kotian.
Rada upozorňuje, že vláda by mala pracovať na reformách s cieľom dosiahnuť hospodársky rast Slovenska. Opatrenia môžu zahŕňať znižovanie výdavkov, zvyšovanie príjmov (napríklad zvýšením daní) alebo ich kombinácie. Rozhodnutie o týchto opatreniach bude závisieť od novej vlády po voľbách v septembri 2023, podľa vyjadrenia rozpočtovej rady.
Nepriaznivú situáciu v štátnom rozpočte a verejných financiách si uvedomuje aj nový minister financií Michal Horváth. „Keď hovorím o tom, že tieto deficity sú neúnosné do budúcnosti, znamená to, že by sme postupne strácali dôveru finančných trhov,“ konštatoval Horváth. Zároveň pripomenul, že Slovensko už bolo v situáciách, kedy si nedokázalo zobrať z trhu to, čo bolo potrebné pre rozvoj krajiny. Aj z toho dôvodu považuje ozdravenie verejných financií za jednu z priorít vlády Ľudovíta Ódora.
Redakcia
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
