Zdroj: Shutterstock
Cena elektriny sa zvyčajne mení z týchto dôvodov:
Počas pandémie COVID-19 zaviedli rôzne krajiny lockdowny, v dôsledku ktorých sa ekonomikaspomalila a nastal útlm vo výrobe. Vtedy klesol dopyt po energiách a mnohí producenti boli nútení znížiť ich výrobu, prípadne ísť s cenou dole. Dobrým príkladom je cena benzínu, ktorá počas pandémie klesla na niečo cez 1 €/liter.
Postupne začali krajiny upúšťať od lockdownov a ekonomika sa začala opäť rozbiehať. Dopyt po energiách tak začal rásť a výrobcovia nestíhali pokryť zvýšený dopyt po nich. Základné trhové pravidlo cenotvorby tovarov a služieb hovorí:
Rýchle otvorenie ekonomík spôsobilo prvú vlnu zdražovania. Druhú vlnu zdražovania spôsobila ruská agresia na Ukrajine a špekulácie s ruským plynom a ropou. Ich ceny začali stúpať, čo ovplyvnilo aj ceny elektriny. V roku 2021 dominovala v EÚ elektrina vyrobená z fosílnych palív (uhlie, ropa, zemný plyn), ktorá tvorila takmer 42 % podiel z celkovej výroby.
Pomer elektriny na základe druhu:
Elektrina sa na burze predáva ako jednotná komodita bez ohľadu na jej zdroj. Preto aj napriek relatívne lacnejším zdrojom energie, ako je napríklad tá z jadra, jej ceny stúpli.
Cena energií, okrem účtov za osvvetlenie či kúrenie, ovplyvňuje aj iné aspekty nášho života. Drahé vstupné energie spôsobili rast cien palív. Dobrým príkladom je priemerná cena za liter 95-oktánového benzínu v júni 2022, ktorá bola 1,907 €. Okrem palív sme sa od roku 2022 stretli s rekordnou infláciou, za ktorou stoja aj drahé energie. Zdraželi služby a tovary. Najviac sme to pocítili pri potravinách.
Vlády členských krajín EÚ pristúpili k tejto energetickej kríze rôzne, napríklad formou dotácií v podobe energetických šekov a podobne. Na Slovensku sa vláda rozhodla zastropovať ceny silovej elektrickej energie. Ak by to neurobili, mohlo by dôjsť k niekoľkonásobnému zdraženiu elektriny, čo by mohlo uviesť mnoho občanov do energetickej chudoby.
Cenu silovej energie stanovili na 61,2 €/MWh, pričom Slovenské elektrárne ju môžu predať iba určenému agentovi (SPP). Slovenský plynárenský priemysel túto energiu navýši o kvocient 10 % určený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (URSO). Výsledná suma za dodanú elektrinu agentom je tak 67,32 €/MWh.
Dňa 28. 03. 2023 vláda v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu prijala rozhodnutie zastropovať cenu silovej elektriny aj pre rok 2024. Cena za MWh sa nemení a zostáva na úrovni 61,2 €. Agentom zostáva Slovenský plynárensky priemysel a bude ju násobiť rovnakým koeficientom ako pre rok 2023.
Vládne uznesenie ešte musia implementovať so slovenskými elektrárňami a nechať si ho odobriť aj Európskou komisiou. Bez toho by dodávatelia elektrickej energie mohli nakupovať silovú elektrinu za trhové ceny. Tie sa aktuálne pohybujú na úrovni 140 €/MWh, čo by bolo oproti zastropovanej cene viac ako dvojnásobok.
Aj napriek tomu, že cena silovej elektriny je zastropovaná, určite si za elektrinu priplatíme. Konečná cena elektriny sa skladá z týchto položiek:
Silová zložka má podiel okolo 40 % na koncovej cene za elektrinu. Zvyšné položky sú regulované URSOm. Pri cenotvorbe na rok 2023 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodol, že TSS, TPS a distribúcia ostanú na rovnakej úrovni ako v roku 2022. Dodávatelia si môžu uplatniť maximálnu regulovanú cenu za elektrinu, ktorá je približne 5 %.
Ak sa nezmenia podmienky, ktoré URSO nevie ovplyvniť (odvod do jadrového programu SR, DPH), výška konečnej ceny za energiu bude vyššia o približne 2,5 %. V porovnaní s prípadným navýšením o viac ako 200 % bez vládnych opatrení je táto položka zanedbateľná. Presné čísla však budú známe až v 2. a 3. štvrťroku, ktoré sú rozhodujúce pre tvorbu regulovaných cien elektriny.
Anketa
Pocítili ste zdražovanie energií?
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
