Udalosti týždňa: Ďalšie podvody s kartami, kedy odchádzajú mladí od rodičov a na čo slúži aplikácia myDPD?

1. Kuriérska spoločnosť DPD spustila webovú aplikáciu

Kuriérska spoločnosť DPD spustila na Slovensku webovú aplikáciu myDPD, ktorá zákazníkom internetových obchodov umožňuje manažovať doručovanie zásielok, ktoré si objednali. Pomocou aplikácie môžu sledovať pohyb zásielok na mape v reálnom čase, môžu si meniť čas a miesto doručenia alebo presmerovať balík na odberné miesto.

Aplikácia má responzívny dizajn, ktorý umožňuje používanie aj na mobilných telefónoch či tabletoch. Po registrácií má zákazník možnosť nastaviť si svoje vlastné preferované možnosti dopravy alebo tiež objednávať dopravu pre vlastné zásielky.

„Zákazník dnes nechce čakať na to, kedy mu zavolá kuriér. Vďaka moderným technológiám sa doručovanie zásielok prispôsobuje potrebám ľudí, nie naopak,“ vysvetľuje Peter Pavuk. Na jeseň webovú aplikáciu doplní aj aplikácia pre mobilné telefóny.

2. Kedy odchádzajú mladí ľudia od rodičov?

Mladí Slováci opúšťajú svoje bývanie s rodičmi v priemere krátko pred dovŕšením 31 rokov, čo je vek patriaci medzi najvyššie spomedzi krajín Európskej únie (EÚ), kde je to jemne nad 26 rokov. Najskôr odchádzajú z domu Švédi, iba ako sedemnásťroční, nasledujú Luxemburčania, ktorí majú v priemere necelých 20 rokov.

Jedným z možných vysvetlení sú rozdiely v dostupnosti nájomných bytov, ktorých podiel je na Slovensku veľmi nízky. Ukazujú to štatistiky Eurostatu. Byty s trhovým alebo regulovaným nájmom umožňujú osamostatniť sa oveľa skôr, napríklad aj formou zdieľaného bývania.

Na Slovensku dosahuje podiel nájomných bytov osem percent, čo je oproti iným západným či severským krajinám veľmi nízke číslo. Pri pohľade na regulované nájomné vidíme podiel iba 1,4 percenta, čo je jeden z najnižších spomedzi všetkých krajín EÚ (priemer 9 %, s trhovým nájomným 21 %).

Pri veľkej časti postkomunistických krajín vidíme vysoký podiel bytov a domov vo svojom vlastníctve, čo je pozostatok z minulej doby, kedy sa byty dostávali či po páde režimu dali za lacno odkupovať. Vceste však stoja aj ďalšie prekážky ako napríklad vyššia nezamestnanosť mladých, ďalšie náklady spojené s vlastným bývaním či nutnosť vlastných úspor napríklad pri skladaní depozitu.

Tip: Alkohol, zelenina či mäso. Koľko míňajú Slováci na jedlo a nápoje?

3. Ďalšie podvody s platobnými kartami

V posledných týždňoch je zvýšený výskyt podvodných e-mailov a správ, ktoré sú odosielané pod hlavičkou Finančnej správy s prísľubom vrátenie daňového preplatku, potravinových reťazcov sľubujúcich možnosť výhry, kuriérskych spoločností požadujúcich úhradu balíka alebo falošných kupujúcich na inzertných portáloch.

Ide o typický phishing, ktorého snahou je získať od klienta či klientky údaje o platobnej karte. „Podvodníci napríklad využívajú logo Finančne správy SR, pričom predmet emailu má evokovať dojem, že klient môže očakávať vrátenie časti dane. Tým samozrejme zvyšujú záujem ľudí na mail kliknúť a otvoriť ho,“ zdôrazňuje v tejto súvislosti hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Email obsahuje napríklad priamo link, po kliknutí na ktorý podvodníci požadujú vyplnenie platobných údajov, vrátane celého čísla platobnej karty, platnosť a podobne. Alebo vystupujú v mene potravinového reťazca a informujú o možnosti finančnej výhry. Treba si však uvedomiť, že ak niekto má poslať finančné prostriedky, potrebuje na to číslo účtu príjemcu, nie údaje o platobnej karte.

Rozšírené sú tiež pokusy, keď podvodník reaguje na ponuku na inzertnom portáli a od predávajúceho požaduje údaje o platobnej karte pre zaslanie peňazí za tovar. Ide samozrejme o jednoznačný podvod, nakoľko pre zaslanie peňazí za zakúpený tovar kupujúci štandardne potrebuje číslo účtu predávajúceho.

Aj veľmi neštandardná e-mailová adresa odosielateľa prezrádza, že ide o podvod. Tiež samotný link na formulár je na prvý pohľad nedôveryhodný. Platí zásada, že na podobné správy netreba odpovedať a okamžite ich zmazať, respektíve presunúť do SPAMu. V ideálnom prípade na ne upozorniť inštitúciu alebo firmu, ktorej meno podvodníci zneužívajú a tiež svoju banku.

„V prípade, ak klient alebo klientka na link klikli a odovzdali citlivé údaje vyplnením formuláru, treba neodkladne kontaktovať svoju banku. Možnosť, že podvodník zneužije odovzdané údaje je totiž veľmi vysoká a priamo úmerne s tým je vysoké riziko finančnej straty,“ uzatvára A. Jamborová.