Študentské financie. Ako sú študenti zodpovední?

Základom je vreckové

Vreckové, teda peniaze od rodičov, sú obvykle prvým zdrojom príjmov mladých ľudí. Neslúžia však len na zábavu a rozhadzovanie, predstavujú nástroj výchovy k finančnej zodpovednosti a prvý základ vlastného sporenia.

Hoci rodič nemá v princípe dohľad nad každým minutým centom vreckového, vytvára predpoklady, aby mohol nepriamo učiť potomkov správnemu finančnému hospodáreniu.

Podľa prieskumu organizácie JA Slovensko na Slovensku dostáva vreckové približne  66 % žiakov základných škôl a 77 % stredoškolákov.  

Výška samotného vreckového nie je jednotná, mení sa podľa finančného zázemia, krajov, ale často súvisí aj s potrebami, v ktorých sa jednotliví študenti líšia.  Podľa prepočtov ČSOB vidieť, že značné rozdiely vznikajú v spotrebe študentov rôznych typov škôl. Na financie je náročnejší život vysokoškoláka v porovnaní so strednou školou.  

Priemerne stredoškolák minie na svoje potreby približne 26 eur týždenne, v prípade vysokoškolákov je to 42 eur týždenne. 

• Vypočítajte si daňový bonus na našej kalkulačke
  

Rozdiely aj medzi vidiekom a mestom

Ani finančná gramotnosť nie je na celom Slovensku rovnaká. Dobre to ilustruje aj rozdielne využívanie bankových produktov. Peter Kalčevský, programový manažér JA Slovensko hovorí, že takmer polovica opýtaných stredoškolákov má založený účet v banke, no podľa skúseností učiteľov je rozdiel medzi väčšími mestami a vidiekom.

Deti v menších mestách a obciach prichádzajú do kontaktu s modernými platobnými nástrojmi v neskoršom veku. Nesúvisí to však len s dostupnosťou služieb. Tento trend je skôr ovplyvnený tým, že samotný účet študenti nepotrebujú, nakoľko sa pohybujú len v blízkosti domu a aj využitie platobnej karty je obmedzenejšie.

Vystačia si teda s hotovosťou. Účet sa vo väčšine stáva súčasťou študentského života až pri odchode na internát.  

Sporenie ako súčasť života mladých

Prieskum TNS Slovakia Millennials+ uvádza, že  vlastný účet majú v priemere dvaja z troch opýtaných vo veku 16-19 rokov a skoro každý vysokoškolák. ČSOB vypočítala, že  priemerný zostatok na študentskom účte dosahuje 846 eur, stredoškoláci majú v priemere na účte mesačne 200 EUR  a vysokoškoláci 1 000 eur. Aj vďaka lepšej dostupnosti účtov a ich bezplatnom vedení pre študentov, je čoraz viac tých, ktorí si svoje financie začínajú sporiť. K vyššej miere zodpovednosti pri nakladaní s peniazmi prispievajú aj moderné technológie, s ktorými mladý pracujú.

V nich sú na rozdiel od staršej populácie lídrami. „Technológie sú už automaticky súčasťou ich života, viac ako 65 % mladých do 26 rokov využíva Internet banking alebo Mobile banking, čo je podstatne viac ako u bežnej populácie,“ dopĺňa Katarína Vatrtová vedúca oddelenia Bežných  účtov a transakcií VÚB.

Financie na zábavu aj oblečenie

Hoci sú priemerné zostatky na študentských účtoch dosť vysoké, ak hovoríme o mesačnom hospodárení, ČSOB prepočítala, že študentom príde mesačne na účet priemerne 393 eur a mesačne z neho uhradia alebo vyberú 386 eur. Napriek tomu si až 80 školákov sporí.

Ide o dobrý kurz k zodpovednosti, keď sporenie neslúži len na mobily, nové aplikácie, ale napríklad aj do budúcnosti. Samozrejme nad úsporou vedú výdavky. Z údajov ČSOB vyplýva, že študenti do 26  platia najčastejšie v obchodoch s potravinami, v supermarketoch, obchodoch s odevmi a na čerpacích staniciach. Veľká časť peňazí mladých smeruje na jedlo a oblečenie či obuv. Spolu to robí viac ako 55 eur mesačne.  

Nie sú to len peniaze od rodičov

Pre mladých je prakticky až do prvého reálneho zamestnania po skončení školy príjem od rodiča najväčším zdrojom peňazí.  Podľa agentúry TNS Slovakia viac ako 80 percent mladých vo veku 12 – 26 rokov financujú rodičia. Závislosť však samozrejme s pribúdajúcimi rokmi klesá, ale aj na vysokej škole využívajú svoj voľný čas na zárobok len necelé dve tretiny študentov. Napriek tomu podľa údajov JA Slovensko má s brigádou skúsenosti viac ako polovica žiakov ZŠ a až 80 % stredoškolákov. 

Príjem vyšší aj o vrátené dane

Pracujúci študent má možnosť okrem klasického príjmu svoj rozpočet vylepšiť o vrátenú daň.

Pre mnohých z nich ide o jednu z možností, ako získať financie, ktoré im boli pri práci zdanené.

Za rok 2016 je povinný študent podať priznanie, ak je jeho zárobok presiahol sumu 1 901,67 eura. Daňové priznanie sa však môže oplatiť podať aj študentom, ktorí uvedenú hranicu nedosiahli. V tom prípade sa totiž môžu tešiť na vrátenie dane. Ak sú totiž celkové príjmy študenta nižšie ako 1 901,67 eura a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, vznikne mu daňový preplatok, a daň mu daňový úrad  vráti.

Aj vďaka priamemu nabádaniu k tomuto kroku zo strany Finančnej správy a väčšej finančnej gramotnosti sa študenti snažia získať príjmy aj týmto spôsobom.

• Investičné sporenie v dobe nízkych úrokov. Termiňáky bez budúcnosti!