Zdroj: DALL·E/IvanaS
Slovensko sa dlhodobo radí medzi krajiny s najnižšími príjmami v Európskej únii, no keď sa pozrieme na demografické skupiny, najhoršie sú na tom bezdetní jednotlivci. Podľa najnovšej analýzy XTB zarobia priemerní slovenskí bezdetní najmenej v celej EÚ, ak sa berie do úvahy parita kúpnej sily. To znamená, že za svoje zárobky si môžu dovoliť menej tovarov a služieb ako ich kolegovia v iných európskych krajinách. Je to najmä z dôvodu rôznych daňových úľav pre zosobášené páry a bonusy na deti.
Štatistiky Eurostatu ukazujú, že priemerný čistý príjem bezdetného jednotlivca na Slovensku v roku 2023 dosahoval v priemere iba 1 062 eur, čo nás radilo na piate miesto od konca v rámci EÚ. Ak sa však zohľadní parita kúpnej sily, Slovensko sa ocitá na úplnom chvoste rebríčka. Priemerný slovenský bezdetný single človek má k dispozícii len 1 230 eur mesačne, zatiaľ čo európsky priemer je 2 294 eur.
Pre porovnanie, bezdetný Švajčiar má k dispozícii takmer 4 000 eur, Rakúšan 2 900 eur a ani krajiny V4 na tom nie sú až tak zle – v Poľsku je priemerná čistá mzda po zohľadnení parity na úrovni 1 500 eur, v Česku je to ešte viac. Slovensko je tak jedinou krajinou, kde si single človek môže dovoliť najmenej zo všetkých krajín EÚ.
Slovenská vláda dlhodobo podporuje rodiny s deťmi prostredníctvom daňových úľav a bonusov, vďaka čomu majú k dispozícii nominálne viac peňazí. Napríklad rodina s jedným živiteľom a dvoma deťmi mala v roku 2023 po zohľadnení parity kúpnej sily príjem 1 776 eur, čo je síce stále hlboko pod európskym priemerom (2 761 eur), ale aspoň posúva Slovensko na siedme miesto od konca, nie úplne na dno.
Od tohto roku sa však podpora rodín mierne znižuje, čo môže ich situáciu opäť zhoršiť. Analytik Marek Nemky na tlačovej besede pripomenul, že od roku 2025 platia nové pravidlá pre daňový bonus, ktorý sa zo 140 eur mesačne kráti na 100, resp. 50 eur mesačne pre deti od 15 do 18 rokov. Pre bezdetných jednotlivcov však neexistujú žiadne kompenzačné mechanizmy, ktoré by im pomohli lepšie zvládnuť rastúce náklady na život.
Jedným z hlavných dôvodov je nízka úroveň miezd na Slovensku v kombinácii s relatívne vysokými životnými nákladmi. Podľa najnovších dát Štatistického úradu SR je na Slovensku priemerná mzda za rok 2024 1 524 eur a medziročne vzrástla o 6,6 %. Pri porovnaní so západnými krajinami je to veľmi málo, no ešte horšie je, že ceny bývania, potravín či energií rastú rýchlejšie ako platy.
Analytik XTB Marek Nemky upozorňuje, že „úspory uložené ,vo vankúši‘ už pred infláciou nezachránime, keďže ich reálna hodnota sa za posledné roky výrazne znížila. Mzdová úroveň sa však v porovnaní s rokom 2019 nezastavila na pôvodných hodnotách a napriek vysokej inflácii sme zaznamenali mierny rast kúpnej sily. Slovensko tak patrí medzi pozitívnejšie príklady krajín, kde reálne mzdy dokázali rásť aj napriek vyššiemu cenovému rastu.”
Ďalším faktorom je daňový a odvodový systém, ktorý je na Slovensku nastavený tak, že zvýhodňuje rodiny s deťmi, ale bezdetným jednotlivcom neposkytuje žiadne úľavy. V mnohých krajinách, ako napríklad v Nemecku či Francúzsku, existujú aj daňové zvýhodnenia pre jednotlivcov s nižšími príjmami, čo im pomáha udržať si vyšší životný štandard.
Problémom je aj nízka produktivita práce, ktorá brzdí rast miezd. Nemky upozorňuje, že Slovensko dlhé roky profitovalo z lacnej pracovnej sily, čo lákalo zahraničných investorov ako magnet. Tento model však dosiahol svoje limity – mzdy sú stále nízke, no už nie sme takí atraktívni pre nových investorov ako predtým. „Prakticky sme v pasci stredných príjmov. Firmy hľadajú viac vysoko kvalifikovaných a tiež vysoko príjmových pracovníkov, no tých Slovensko nevie ponúknuť tak veľa,“ dodáva.
Predpokladá sa, že nominálne mzdy na Slovensku v roku 2025 porastú o 5,9 %, pričom inflácia by mala byť na úrovni 4,5 %. To znamená reálny rast o 1,4 %, čo je veľmi mierne zlepšenie. Národná banka Slovenska však upozorňuje, že vyššie daňové zaťaženie firiem a možné spomalenie ekonomiky môže tento rast ešte viac pribrzdiť.
Analytik Marek Nemky pripomína, že „výhľad vývoja miezd na Slovensku v ďalšom roku zostáva neistý, keďže vyššie daňové zaťaženie podnikov v kombinácii s oživenou infláciou môže negatívne ovplyvniť kúpnu silu obyvateľov. Podnikatelia sa budú musieť vyrovnať s rastúcimi nákladmi, ktoré sa budú snažiť preniesť do koncových cien, čo zároveň obmedzuje priestor pre výraznejší rast miezd.”
Výška miezd je úzko prepojená s produktivitou práce. Slovensko v posledných dekádach ťažilo najmä z príchodu zahraničných investorov, ktorých lákala lacná pracovná sila. Tento model však už dosiahol svoje limity. Slovensko sa dnes nachádza v tzv. „pasci stredného príjmu“ – mzdy nie sú dostatočne vysoké na to, aby krajina konkurovala vyspelým ekonomikám, no zároveň už nie sú natoľko nízke, aby lákali masívne investície do výroby.
„Aby sa z pasce krajina dostala, bude musieť znižovať byrokratickú záťaž pre podnikateľov, zmierniť dnes príliš vysoké daňové zaťaženie, podporovať inovácie a prerod ekonomiky na sofistikovanejšie odvetvia či reformovať školstvo,” uzatvára Marek Nemky.
Bez výrazných zmien v ekonomike sa situácia single Slovákov v dohľadnej dobe nezlepší. Riešením by mohlo byť zníženie daňového a odvodového zaťaženia jednotlivcov, podpora vyššej produktivity práce a opatrenia na zníženie životných nákladov, najmä v oblasti bývania.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
