typológia osobnosti ISFP (Skladateľ)

Skladateľov (ďalej len ISFP) zaujíma predovšetkým konkrétna skutočnosť. Dokážu poznať, čo situácia vyžaduje a zodpovedajúcim spôsobom odpovedať. ISFP, ktorých je v populácii 5%, majú v obľube umenie. K tomuto typu patrilo veľa nadaných maliarov, skladateľov, dirigentov či tanečníkov.

Nie je im blízke hľadanie hlbokých významov, nezaujíma ich abstrakcia, veda a teória, ani služba, tradícia a pravidelnosť. ISFP sa nepripravujú ani neplánujú, oni veci proste robia. Ak pocítia vnútorný podnet, primknú sa k nemu ako magnet, sú do neho stiahnutí ako do víru. Keď je „majster“ ochotný hodiny „cvičiť“, aby dokonale zvládol klavírny koncert, nie je to pre neho v pravom zmysle príprava, niečo, čo obetuje neskoršiemu brilantnému výkonu pred publikom. Už toto je pre neho „samotná činnosť“, ktorá býva pre ISFP neoddeliteľnou súčasťou predstavenia. Ako sú celkom pohltení tým, čo robia, majú sklon nemyslieť na dôsledky, nepociťovať únavu, bolesť alebo nevnímať nebezpečenstvo.

ISFP sa väčšinou nepokúšajú stať majstrami slova, či už hovoreného alebo písaného, zriedkavo trénujú svoje rétorické zručnosti alebo literárny štýl. Reč je pre nich príliš abstraktná, radšej majú prst na tepe života. Ide tu o reč a nie o jazyk. Jazyk je pre nich dostatočne konkrétny a preto môžu byť napríklad vynikajúcimi prekladateľmi. Ak sa niektorí z ISFP stane spisovateľom, zmení literatúru tak, že po ňom sa už nedá písať tak ako predtým. Veľká časť skladateľov alebo vynikajúci baletní sólisti boli tohto typu. Do tohto typu sa dajú zaradiť herci, ktorí hrajú charakterové postavy, veľké množstvo tragédov či komikov. Sú medzi nimi taktiež športovci, hlavne v individuálnych disciplínach. Najznámejším z ISFP bol Elvis Presley, na ktorom sa dá ilustrovať ďalšia príznačná vlastnosť. Svoje bohatstvo, spoločenský status venoval tomu, aby svoje okolie prispôsobil svojmu ideálu a jeho úplné pohrúženie sa do tohto umelého sveta sa stalo legendárne. Takmer každé rozhodnutie s úľavou prenechával ľuďom okolo seba, hlavne svojmu manažérovi Parkerovi. Nestaral sa o svoje výdavky, nemal poňatia či a ako sú platení členovia kapely a kládol stále menej obmedzovania svojej rastúcej požívačnosti, ktorá ho nakoniec aj zabila.

ISFP bývajú inštinktívne lákaní k všetkému, čo je prírodné, prirodzené a súčasne velebné a rustikálne jednoduché. Bývajú radi sami v divočine a príroda im býva naklonená. Vynikajúci sú v zamestnaní, kde môžu uplatniť schopnosť vnímať nepostrehnuteľné signály. Mnohí si vedia dobre porozumieť so zvieratami, niekedy aj veľmi divokými a nebezpečnými, akoby rozumeli ich reči a sú schopní si s nimi vybudovať vzťah vzájomnej dôvery. Osvedčuje sa to napríklad vo veterinárnej medicíne, alebo v povolaní ošetrovateľa v ZOO. Radi sa taktiež venujú remeslám, vrátane umeleckých, pretože ich ruky bývajú výpovednejšie ako slová. Je pre nich ľahšie svoje bohaté city a pocity vyjadriť skôr skutkom než vysloviť. Sú to tie typy hercov, hudobníkov, umelcov či športovcov, ktorých utekajú do ústrania, sotva opustia pódium, vytrvalo odmietajú novinárov žiadajúcich rozhovory a obrazne aj doslova sa opevnia vo svojom súkromí.

Ich vľúdnosť, ak je v súlade s ich hodnotami, dokáže byť bezpodmienečná a bezbrehá. Bývajú vnímaví voči bolesti a utrpení iných a nezaváhajú, ak môžu pomôcť.

ISFP majú sklon žiť alternatívnym spôsobom života, ktorý vyjadruje ich kritický odstup od väčšinovej spoločnosti. Sú nadpriemerne zastúpení medzi squatermi, ekologickými aktivistami, pacifistami, makrobiotikmi či vyznávačmi minoritných náboženstiev.

Zatiaľ čo ISTP robia z nástrojov svoje predĺžené ruky, ISFP sa maznajú s farbami, čiarami, látkami, odtieňmi. Vábi ich harmonický pohyb, dotyk, pohľad či sluchový vnem. Ich navonok obrátené zmysly sa zdajú byť senzitívnejšie než u ostatných. Preto môžu byť napríklad degustátormi.

Pokiaľ bolo v súvislosti s ISFP použité slovo „remeslo“, nehodia sa na nich najužšom zmysle slova nejaké cechové zručnosti. Pre nich je najpriliehavejšie poňatie to, ktoré zdôrazňuje majstrovské zvládnutie profesijných zručností a súčasne berie do úvahy aj to, že je pre nich slobodným umením, kde každý ďalší krok je ďalším „stupňom voľnosti“. Dôležité pre šírku ich voľby povolania je, aby dokončili školu, čo je práve pre nich ťažké, lebo škola ako inštitúcia im ponúka veľmi málo z toho, čo by ich zaujímalo a neburcuje ich špecifický druh inteligencie.

Presadiť ISFP niekam, kde musia vykonávať rutinné, nevzrušivé a stále sa opakujúce činnosti podľa pevných pravidiel je pre nich skoro ako väzenie. Aby boli spokojní a výkonní, musia mať naopak možnosť voľby a premenlivú činnosť a byť chválený za to, ako to zvládajú.