Zdroj: Shutterstock
Popularita stavebného sporenia klesla v priebehu posledných rokov z viacerých dôvodov. Najväčším z nich bolo náročné získanie štátnej prémie a obmedzenia pri využívaní nasporených financií. Celej situácii neprospeli ani superlacné úvery, z ktorých mnohé mali úrok nižší ako 1 %.
Nízky záujem o stavebné sporenie znamenal menej klientov, čo donútilo niektoré veľké inštitúcie prestať uzatvárať nové sporiace zmluvy. Medzi tieto inštitúcie patrili Wüstenrot stavebná sporiteľňa a ČSOB stavebná sporiteľňa. Na slovenskom trhu aktuálne pôsobí len jedna stavebná sporiteľňa, v ktorej je možné uzatvárať nové zmluvy o stavebnom sporení – a tou je Prvá stavebná sporiteľňa (PSS).
Novela zákona o stavebnom sporení, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024, sa snaží stavebné sporenie urobiť atraktívnejším. Zameriava sa predovšetkým na tzv. rodinné stavebné sporenie, ktoré by mohlo rodinám s deťmi priniesť výhodnejšie podmienky, než majú v súčasnosti.
„Rodinné stavebné sporenierobí štátnu prémiu dostupnejšou pre rodiny s deťmi a otvára tak stavebné sporenie tej skupine, ktorá ho často potrebuje najviac,“ hovorí Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa (IMS).
Novela sa tiež zameriava na výšku štátnej prémie. Tá sa každý rok upravuje na základe vzorca, ktorý určuje percento prémie z ročného vkladu. Inými slovami, špecifikuje, akú sumu musí človek vložiť na účet stavebného sporenia, aby získal plnú štátnu prémiu.
Získanie plnej štátnej prémie však doteraz nebolo jednoduché. Nie všetkým domácnostiam sa to preto podarilo. Novela by mohla priniesť zmenu, vďaka ktorej by bolo možné dosiahnuť vyšší zisk aj pri nižších vkladoch.
Ďalšou veľkou zmenou v zákone by mala byť nová definícia domácnosti, ktorú by tvoril manžel, manželka a deti. Tento detail je kľúčový najmä pre určenie finančnej situácie danej rodiny.
V minulosti sa totiž stávalo, že finančná situácia bola nesprávne hodnotená len kvôli tomu, že jeden z rodičov mal príjem nad zákonnou hranicou, kým druhý zarábal oveľa menej. Domácnosť tak vo výsledku prišla o štátnu prémiu, na ktorú by podľa novej definície mala mať nárok.
Podľa nového zákona by sa štátna prémia nemala určovať podľa jednotlivcov, ale podľa limitov oboch manželov, čo je 2 x 1,3-násobok priemernej mzdy. K tomu by sa mal pripočítať ešte 0,65-násobok priemernej mzdy rodičov za každé dieťa. Ak bude výsledná suma v limite na plnú štátnu prémiu, ktorá má v roku 2024 byť 70 eur, získa ju každý člen rodiny – za predpokladu, že na účet stavebného sporenia vloží potrebnú sumu.
Koľko je teda potrebné vložiť na účet stavebného sporenia, aby ste získali maximálnu prémiu? Zatiaľ čo tento rok bola hranica nastavená na približne 2 800 eur, v roku 2024 by to malo byť 1 000 eur. Ide o výrazne nižšiu sumu, ktorá by nemala predstavovať problém pre väčšinu domácností.
Ďalšou významnou zmenou by malo byť zníženie poplatkov. Rodinní sporitelia by mali v prvom roku získať zľavu 50 %. Týmto spôsobom sa im zníži finančné zaťaženie a celý proces sporenia sa stane výhodnejším.
Nové pravidlá, ktoré vyplývajú z novely zákona, by sa mali týkať všetkých klientov PSS, Wüstenrot aj ČSOB. To platí aj napriek skutočnosti, že posledné dve menované spoločnosti už neuzatvárajú žiadne nové zmluvy. Obidve však stále majú existujúcich klientov, ktorí by mohli z nových zmien profitovať.
Novela zákona vyzerá nádejne a sľubne, no jej realizácia nie je istá. Rezort financií pripravil nový návrh, ktorý by mal predchádzajúci, vrátane zvýhodnení, zrušiť. Či sa teda skutočne dočkáme akýchkoľvek zmien, je zatiaľ nejasné.
Dôvodom, prečo ministerstvo financií chce návrh stiahnuť, je podľa nich neadresné poskytovanie štátnej prémie. S týmto argumentom však nesúhlasí mnoho ľudí, vrátane IMS. „Zákon, ktorý predkladateľ navrhuje zrušiť, len reaguje na potreby aplikačnej praxe a zreálňuje očakávania štátu od stavebných sporiteľov. Štát nedáva spotrebiteľom peniaze len tak, ale dopĺňa ich vlastný príspevok. Štát má takisto garanciu, že rodiny využijú prémiu na bývanie, nakoľko každé euro, ktoré cez systém stavebného sporenia prejde, musí byť doložené zmluvami, faktúrami či bločkami,“ hovorí Filip Kužma.
Kužma ďalej uvádza, že zmeny v stavebnom sporení by mohli pomôcť stovkám domácností. Získanie nového bývania je na Slovensku jedno z najťažších v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Toto tvrdenie podporujú aj štatistiky, podľa ktorých na kúpu bytu o výmere 70 metrov štvorcových potrebuje bežný Slovák približne 14 hrubých ročných platov.
Anketa
Využívate stavebné sporenie?
Najvýhodnejšie cestovné poistenie
Naša online kalkulačka vám umožní porovnať ceny a podmienky rôznych poisťovní, aby ste mohli cestovať bez starostí.
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
