Vo filmovom biznise máte Netflix, Disney+, Amazon Prime, Hulu, Max... V hudobnom biznise máte Spotify, Tidal, Qobuz a ďalšie. K tomu pridajte platformy veľkých gigantov, ako sú Apple TV/Google TV a Apple Music a Google Music.
Táto mozaika služieb dominuje prakticky každému rebríčku najpopulárnejších predplatených služieb na svete. Vo všetkých jednoznačne dominuje zábavný priemysel. A určite nebudeme ďaleko od pravdy, ak odhadneme, že minimálne každý druhý čitateľ Finmagu si predpláca jednu z uvedených služieb.
Prečo je to tak? Prečo si to myslíme? Je to len technologický vývoj, ktorý umožnil zrod týchto služieb? Alebo je v tom niečo viac? Vitajte pri ďalšej časti špeciálneho seriálu Život na predplatné. Seriál vyšiel na webe Finmag.cz.
Základy ekonomiky predplatného sme už opísali v článku prvej časti špeciálu. Zistili sme však už jednu skutočnosť: že uvedené spoločnosti - a teraz hovoríme čisto o videoobsahu - na svoj úspech prakticky využili len už existujúcu ekonomiku videopožičovní. Pre mladšie ročníky pripomeňme, že išlo o kamenné predajne plné videokaziet (a iných doplnkových formátov) s filmami na požičanie na deň alebo víkend.
Mekkou streamovacích služieb sú jednoznačne Spojené štáty. Jeho trh je navyše pomerne diverzifikovaný. Mnohé služby však poznáme aj z Európy. Tu je zoznam tých najväčších.
Netflix Líder na trhu s viac ako 200 miliónmi predplatiteľov na celom svete. V USA má Netflix podiel približne 23 %.
Amazon Prime Video Amazon ťaží z toho, že pre mnohých zákazníkov sú jeho streamovacie služby len príjemným bonusom k nakupovaniu. V USA má trhový podiel približne 19 %.
Disney+ Spoločnosť Disney urobila pred tromi rokmi so svojou predplatenou službou veľký rozruch. Jej podiel na trhu je už 13 % a do troch rokov by mala prekonať Amazon.
Max (predtým HBO Max) Pre Európanov relatívne nová služba, ktorá má približne rovnaký podiel na trhu ako Disney. Tromfom tejto platformy sú exkluzívne a kritikmi oceňované seriály, ako napríklad Hra o tróny alebo Černobyľ.
Milióny ľudí na celom svete si už dávno zvykli, že film nevlastnia. Málokto si išiel kúpiť drahú originálnu kazetu, keď si ju mohol za rozumný poplatok požičať. Navyše, len málo ľudí malo túžbu film vôbec vlastniť; svoj obľúbený film si aj tak pozriete nanajvýš niekoľkokrát do roka. Inak to bolo napríklad s hudbou, ale o tom neskôr.
Jasným hnacím motorom tohto segmentu trhu bol technologický vývoj. A to nielen rozšírenie internetu a širokopásmového pripojenia všeobecne, na ktoré si každý môže spomenúť, ale aj obrovská popularizácia elektronických platieb v posledných dvoch desaťročiach. Práve tie dali Netflixu, Amazonu a Spotify potrebný základ: predplatiť si službu niekoľkými kliknutiami a za niekoľko minút.
Na tom je postavená celá ekonomika predplatného. Trvá to pár minút, jedno zadanie údajov a potvrdenie platby, a potom sa človek o nič nestará. A po niekoľkých mesiacoch sa o predplatné prestane starať úplne: každý mesiac sa mu automaticky odpočíta z účtu a je jedno, či službu využíva alebo nie. Pohodlie na strane zákazníka a určitý mesačný príjem pre spoločnosť. Výhra pre obe strany. Koniec koncov, podľa nedávnych prieskumov približne 42 % Američanov zabudlo zrušiť službu po uplynutí skúšobnej lehoty.
Pohodlie je napokon rozdielom medzi Netflixom a ručným obnovovaním napríklad ročného predplatného časopisov a periodík. My, novinári, máme pred sebou v tomto smere ešte veľa práce.
A potom je tu samozrejme cena. Len si uvedomte, koľko dnes kino stojí. Máte? Áno, aj ten najobyčajnejší lístok stojí prakticky toľko, čo mesačné predplatné Netflixu. Okrem toho sa spotrebiteľskej pandémii prispôsobili aj veľkí producenti, čím vznikli fenoménu simultánneho uvedenia; súčasné vydanie nového titulu na viacerých platformách.
Netflix bol hviezdou pandémie a jeho akcie podľa toho rástli. Väčšina investorov, ktorí začali investovať v posledných mesiacoch, však pravdepodobne nie je príliš spokojná so svojím investičným portfóliom. Medziročná výkonnosť akcií je jedna z najhorších za posledné desaťročia, Netflix nevynímajúc. Je teda čas na paniku? Komentár Anny Píchovej nám tieto udalosti trochu osvetlí.
V praxi to znamená, že filmy ako Wonder Woman 1984, Čierna vdova, Mulan a ďalšie tituly uvedené v pandemických rokoch 2020 a 2021 sa dostali na streamovacie platformy HBO Max a Disney+ ešte počas ich premietania v kinách. Kiná tak stratili exkluzivitu a je možné, že sme svedkami posledného desaťročia filmových svätostánkov. Dlho sa predpokladalo, že hlavnou príčinou vleklých problémov kín sú pandémie. Dnes je jasné, že svoju úlohu zohrali aj iné faktory.
Je zrejmé, že pandémia návštevnosti kín nepomohla, čo dokazujú aj rôzne prieskumy. Napríklad tento Prieskum Quorum z novembra minulého roka tvrdí, že len v USA klesla návštevnosť kín v dôsledku pandémie o 49 %. Ale prieskum spoločnosti Morning Consult z apríla 2023 ukazuje, že za pokles návštevnosti nemožno viniť len pandémiu: zatiaľ čo 36 % z viac ako 2 000 respondentov uviedlo, že koronavírus bol hlavným dôvodom ich nezáujmu o kino, viac ako polovica uviedla, že je pre nich pohodlnejšie sledovať filmy z domu. A pre päťdesiat percent sú kiná jednoducho drahé.
Športové kanály sú osobitným prípadom predplateného videoobsahu. Napríklad v USA je populárne predplatné, ktoré poskytuje kompletné sledovanie NFL za menej ako sto dolárov ročne. V podobnej forme a s podobnou cenovkou funguje aj predplatné basketbalovej NBA.
Okrem elektronických platieb zohrávajú úlohu aj sociálne siete. Mladá generácia je zvyknutá konzumovať takmer výlučne audiovizuálny obsah. Preto sú najobľúbenejšie sociálne siete v USA Instagram, Snapchat a v poslednom čase aj rýchlo rastúci TikTok. Služby ako Netflix sú teda pre mnohých len prémiovou verziou obsahu, ktorý konzumujú každý deň.
Mimochodom, snaha o prechod do ekonomiky predplatného sa prejavuje aj v prípade kín. Pokúsila sa o to spoločnosť MoviePass ktorá ponúkala možnosť chodiť do kina každý deň za jedno predplatné. Ale aj keď mala spoločnosť v roku 2018 približne tri milióny predplatiteľov, nemalo to ekonomický zmysel.
A potom je tu hudba, ktorá je spolu s filmami a televíznymi programami jedným z najdôležitejších hnacích motorov celého zábavného priemyslu. Tento svet nemá za sebou žiadne videopožičovne, ale vyvíjal sa od gramofónov k magnetofónovým kazetám, od kaziet k CD alebo minidiskom, od CD k MP3. A dnes sme v ére Spotify, Apple Music alebo pre náročných poslucháčov Tidal.
Málokto vie, že spoločnosť Spotify vznikla a sídli v Štokholme vo Švédsku. Spoločnosti sa pritom v posledných rokoch mimoriadne darí. Za posledných päť rokov strojnásobila svoj obrat na necelých desať miliárd eur ročne. Aplikáciu mesačne využíva 422 miliónov používateľov, z ktorých necelá polovica, konkrétne 182 miliónov, sú predplatitelia. Platforma obsahuje viac ako 70 miliónov skladieb a 1,8 milióna podcastov. Najviac ľudí používa Spotify v Európe - viac ako 120 miliónov.
Tento rozmach je teda spôsobený skôr technologickým rozvojom než filmami. So zrodom prvých walkmanov v 70. rokoch 20. storočia bolo jasné, že hudbu možno počúvať kedykoľvek a kdekoľvek. Walkmany boli následne nahradené discmanmi, potom MP3 prehrávačmi a iPodmi. A dnes to všetko dokáže každý mobilný telefón. Mimochodom: Apple v máji tohto roku oznámil, že po viac ako 20 rokoch končí iPod. Jednoducho sa chystajú vypredať zásoby.
Ale aj tu platia ostatné sociálno-ekonomické faktory, ako pri filmoch: cena, pohodlie, praktickosť. Niet divu, že švédsku spoločnosť Spotify, ktorá je jasným lídrom svetových platforiem na streamovanie hudby, možno považovať za jediného skutočne európskeho "technologického giganta"; na platforme Spotify sa približne 70 percent všetkej hudby prehrávanej na Spotify (ďalšie zaujímavé fakty o tejto spoločnosti nájdete v rámčeku).
No hoci sa spočiatku zdalo, že tieto platformy sú riešením pirátskeho sťahovania hudby a náhradou za klesajúci predaj platní, opak je pravdou. A začnime napríklad tým, ako bol zakladateľ spoločnosti Spotify Daniel Ek v auguste 2020 podrobený tvrdej kritike za výrok, že hudobníci by mali písať a zabávať svojich fanúšikov neustále, nielen raz za čas vydávať albumy alebo single. Hudobníci však nie sú z rovnakého cesta ako filmoví producenti a na rozdiel od nich nemôžu chrliť jednu pieseň za druhou.
Okrem toho nie je žiadnym tajomstvom, že talentovaní umelci sa v hudobnom svete presadzujú len ťažko. Vždy to bolo tak, že okrem vydávania hudby si musíte zarábať peniaze aj živými vystúpeniami, ktoré nenechávajú v kalendári jediný voľný víkend. A vzhľadom na smiešne zárobky platforiem, ako je Spotify, to platí dvojnásobne: koľko takýto umelec zarobí na Spotify, si môžete pozrieť na tejto kalkulačke.
Vo všeobecnosti dostáva držiteľ práv 0,003 až 0,005 dolára za jedno prehrávanie. Spotify si berie 30 % zo všetkých predajov, zvyšok ide umelcovi (alebo okrem umelca aj vydavateľovi, štúdiu...). Takže aj keď počet prehratí skladby dosiahne sto tisíc mesačne, umelec skončí s približne 437 dolármi. To naozaj nie je veľa.
Zatiaľ čo predplatné prinieslo zákazníkom pohodlie pri zhromažďovaní ich obľúbenej hudby na jednom mieste, interpreti majú ešte väčšie problémy so získavaním peňazí. Takže tí, ktorí naozaj chcú podporiť svoju obľúbenú kapelu alebo umelca, by si mali kúpiť jeho tričko a raz za čas ísť na koncert. Z toho majú väčší príjem ako z desaťtisícov prehrávaní na Spotify.
V skutočnosti sú to drobné, ktoré hudobníci dostávajú za svoju hudbu. Veľa z nich nemajú rado streamovacie platformy. Snaha o maximalizáciu príjmov z honorárov za milióny prehratí totiž vyhovuje len najväčším hudobným hviezdam. Je však takmer nemožné preraziť bez tlaku veľkej nahrávacej spoločnosti.
Pre nezávislých hudobníkov nie sú streamovacie služby ani tak geniálnym vynálezom doby, ako skôr predplatným na nekonečné otroctvo. A namiesto toho, aby sa mohli trpezlivo venovať svojmu umeniu, často končia v primitívnej honbe za popularitou. A to je len jedno z obmedzení, na ktoré ekonomika predplatného naráža. Nie je pre každého, nemôže pomôcť každému. Ale o tom niekedy inokedy.
Problémom všetkých spoločností a služieb uvedených v texte je potreba neustále uspokojovať svojich odberateľov. Pretože jedného dňa môže aj ten najvernejší zákazník prestať platiť desiatky eur mesačne, ak nebude mať zaujímavý obsah. Niečo podobné sa stalo spoločnosti Netflix na jar tohto roku. V prvom štvrťroku oznámila stratu niekoľkých stoviek tisíc predplatiteľov. Prvýkrát za viac ako desať rokov. Tento trend pokračoval aj v druhom štvrťroku tohto roka a výsledkom bol pokles hodnoty akcií spoločnosti Netflix približne o dve tretiny oproti minuloročnej úrovni. Okrem stagnujúcej základne predplatiteľov bol Netflix vtedy kritizovaný za svoj pripravovaný plán pridať formu zľavneného predplatného podporovaného reklamou.
Michael Durčák
Účet s bonusom až do 60 €
Založte si Účet pre zelenší svet online – kvôli prírode aj pre seba! Na 12 mesiacov zadarmo a s podporou enviroprojektov.
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
