Zaplatíte cenu samotného jedla, dopravu a sprepitné. Napriek tomu od vás požadujú poplatok za obsluhu. Praktiky donáškových spoločností Wolt a Foodora tento týždeň upútali pozornosť používateľov sociálnej siete X (predtým Twitter), píše portál Peníze.cz.
Poplatok sem, poplatok tam
Novú vlnu záujmu o servisný poplatok vyvolal Tomáš Čupr, šéf konkurenčného online supermarketu Rohlik.cz. „Vie niekto, na čo to je? A neprekáža vám, že ho platíte?" opýtal sa na sieti X. Samotný Rohlik si takýto poplatok neúčtuje.
Na Slovensku tento poplatok funguje tiež, Foodora si účtuje servisný poplatok 0,35 eur a Wolt má Poplatok za službu odvodený od celkovej ceny objednávky. Vo väčšine prípadov sa zmestíte do jedného eura. Poplatok, ktorý Čupr zverejnil na fotografii, je 29 kč, čo je viac ako jedno euro (1,17 eur podľa kurzu v čase vydania článku).
„Kedysi sa to volalo 'či to prejde‘ poplatok," reagoval jeden z používateľov siete. „Niekoľkokrát som si vybral obed, keď pršalo, ale s týmto poplatkom som to zavrel. Nech to skúsia inde," opísal ďalší.
Niektorí ľudia však poukazujú na to, že celková cena je aj tak rozhodujúcim faktorom. "Rozpis cien ma nezaujíma. Za službu/produkt X je celková cena Y, podľa toho sa riadim. To, z čoho sa skladá, sú marketingové kecy," upozorňuje jeden používateľ.
Servisný poplatok, ktorý zákazník nájde v konečnom vyúčtovaní tesne pred objednávkou a ktorý predstavuje niekoľko desiatok korún, zaviedla spoločnosť Wolt pred dvoma rokmi.
Na čo slúži servisný poplatok
Podľa spoločnosti je to kľúč k udržaniu chodu podniku. Argumentuje aj nákladmi na inovácie, ako je vývoj technológií a inžinierska činnosť. „Náklady na dopravu patria kuriérom, potraviny a tovar do reštaurácií alebo obchodov. Z poplatku za služby sa financuje vývoj a podpora zákazníkov," vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Wolt Jana Jarošová.
„Začiatkom tohto roka sme poplatok upravili na päťpercentný podiel z celkovej hodnoty objednávky s maximálnou a minimálnou cenou. Pravidelne prehodnocujeme rôzne cenové modely, aby sme zabezpečili neustále zlepšovanie našich služieb a poskytovanie kvalitnej zákazníckej podpory. Tento model používame vo viacerých krajinách, kde Wolt pôsobí, a je bežný v rôznych odvetviach, kde s ním pracuje aj naša konkurencia," dodáva Jarošová.
Podobne argumentuje aj spoločnosť Foodora (predtým DámeJídlo): „Servisný poplatok slúži na neustále zlepšovanie našich služieb a inovácie, takže pokrýva vývoj technológií, marketing a spracovanie platieb. Môže sa mierne líšiť v rôznych cenových hladinách a mestských situáciách, ale v segmente nízkomaržových donášok jedla ide o štandardnú položku," hovorí šéf Adam Kolesa.
Právnici hovoria, že zákazníci sú informovaní o zložení celkovej ceny, ako to ukladá zákon. „Z právneho hľadiska môžeme zhrnúť, že ak je konečná cena oznámená spotrebiteľovi pred zadaním objednávky, resp. uzatvorením zmluvy, tak je v zásade z právneho hľadiska všetko v poriadku," potvrdzuje Veronika Odrobinová, advokátka a partnerka spoločnosti Grant Thornton.
Odborníci sa však pozastavujú nad zmyslom poplatku ako takého. Za problematický ho považuje najmä spotrebiteľská organizácia dTest.
Podľa Eduardy Hekšovej, vedúcej dTestu, samotná povaha poplatku za službu a jeho vysvetlenie v obchodných podmienkach nedáva zákazníkovi veľmi dobrý obraz o tom, čo mu obchodník vlastne účtuje.
„Sme toho názoru, že primárnym produktom doručovateľskej služby je preprava tovaru, preto je logické, aby sa pri určovaní ceny dopravy zohľadnili všetky náklady spojené s touto službou," hovorí vedúca dTestu.
Hekšová vo všeobecnosti označuje účtovanie nešpecifických poplatkov za maskovanie skutočnej celkovej ceny. „Tovar sa na prvý pohľad zdá lacnejší a potom sa k cene pripočítajú rôzne poplatky," dodáva.
V minulosti sa podľa nej podobných praktík dopúšťali napríklad predajcovia leteniek a letecké spoločnosti, keď inzerovali cenu letov bez palivových a iných príplatkov, ktoré potom účtovali zákazníkom.
Pavla Adamcová
Redaktorka webu Peníze.cz, píše najmä o spotrebiteľských témach. Ďalšie články autora.