Spravodlivejší výpočet platí už od začiatku roka
Nový systém výpočtu tepla je spravodlivejší najmä pre domácnosti s vyššou spotrebou, prípadne pre vlastníkov rohových alebo krajných bytov, ktorí nedobrovoľne vykurujú aj vedľajšie byty, kde sa kúri na minimum. V praxi to znamená, že tieto domácnosti by už nemali platiť za teplo ostatným bytom, čo v minulosti zbytočne navyšovalo ich účty.
Spravodlivejší systém určený na výpočet tepla však nie je taký nový, ako sa zdá. Do platnosti vstúpil už začiatkom tohto roka. Posledné dni sa o ňom hovorí viac najmä z dôvodu, že náklady na teplo za rok 2023 budú známe začiatkom roka 2024. Vtedy domácnosti dostanú do rúk ročné zúčtovanie.
O zmenách vo vyúčtovaní a nových cenách niektoré domácnosti už vedia. Niektoré správcovské spoločnosti už použili nový vzorec na prepočet súm. Mnohé z nich to však neurobili. Vlastníci bytov budú preto veľmi nepríjemne prekvapení, keď zistia, o koľko viac budú musieť platiť.
Starý systém nebol spravodlivý
Dlhé roky platil jednoduchý spôsob výpočtu, ktorý nebral do úvahy žiadne metriky alebo podrobnosti. Fungoval tak, že spotrebované teplo sa rozpočítalo medzi byty rovným dielom. Domácnosť, ktorá šetrila, tak platila rovnako ako niekto, kto svoj byt prekuroval. Okrem toho, že bol tento systém nespravodlivý, vlastníkov bytov ani nemotivoval k tomu, aby šetrili. Práve preto sa po určitom čase zmenil.
Systém, ktorý ho nasledoval, fungoval do konca minulého roka. Náklady sa v ňom rozpočítavali cez základnú a spotrebnú zložku. Obe boli charakteristické určitými vlastnosťami:
- Základná zložka – do konca roka 2022 tvorila 60 % z celkových nákladov na vykurovanie. Vlastník bytu ju nevie ovplyvniť. Jej súčasťou sú náklady za spotrebované teplo, ktoré sa rozpočítavajú na meter štvorcový.
- Spotrebná zložka – tvorila 40 % z celkových nákladov na vykurovanie. Vlastník bytu ju vie ovplyvniť. Urobiť tak môže tým, že počas vykurovacej sezóny reguluje teplotu v domácnosti. Súčasťou spotrebnej zložky sú náklady za spotrebované teplo, ktoré sa počítajú z meračov umiestnených na radiátoroch.
Podiel, ktorým zložky ovplyvňujú náklady na spotrebované teplo, čiže 60 % a 40 %, sú uvedené vo vyhláške. V nej sa následne nachádza ešte veta „ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.” Ide o kľúčový dodatok, ktorý sa často zneužíval. Niektoré bytové domy mali základnú zložku nastavenú aj pod 40 %, čo vo výsledku znamenalo, že keď niektorý vlastník bytu šetril, jeho domácnosť vykurovali susedia.
Nový systém zaistí rovnomernejší výpočet
Výpočet tepla v bytových domoch je komplikovaný. Stav, pri ktorom bude spokojný úplne každý, sa nedá dosiahnuť, ale dá sa k nemu priblížiť. A práve nový systém výpočtu by mal v tom pomôcť.
Nový systém priniesol viaceré novinky, no zároveň si ponechal niektoré parametre z toho predchádzajúceho. Jedným z nich je rozdelenie na základnú a spotrebnú zložku. Novinkou je však to, že výška základnej zložky bude mať hodnotu minimálne 30 %.
Súčasťou výpočtu bude aj kontrolný mechanizmus. Ten bude slúžiť na riešenie nerovnomerných nákladov v bytových domoch, čím sa predíde nespravodlivým situáciám, ktoré nastávali doteraz.
Nakoniec netreba zabúdať ani na úpravu pre priestory s vlastným vykurovaním, napríklad plynovým kotlom. Pre tie sa dodávka tepla rozdelí na dve základné zložky, čiže základnú a spotrebnú. Základná zložka sa pritom rozpočíta aj na priestory s individuálnym vykurovaním.
Novinka poteší najmä domácnosti, ktoré vykurovali okolité byty
Nový spôsob výpočtu poteší najmä domácnosti, ktorých teplo prestupovalo do okolitých nevykurovaných bytov, prípadne do bytov, kde vlastníci zámerne vykurovali menej. Potvrdzuje to aj Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).
SIEA vypočítala, že byt s vypnutým vykurovaním, ktorý je obklopený bytmi, kde sa vykuruje na požadovanú teplotu, spotrebuje teplo vo výške 70 % nákladov na teplo v porovnaní s vykurovaným bytom.
Podľa SIEA by vďaka prestupu tepla z ostatných vykurovaných bytov v nevykurovanom byte teplota neklesla pod 15 až 18 °C. Jeho majitelia by tak, v prípade, že v ňom nebývajú, nemuseli vôbec kúriť, prípadne len minimálne.
Príklad s nákladmi na teplo pre vykurovaný a nevykurovaný byt uvádzame nižšie v tabuľke:
Popis | Hodnota | Vysvetlenie |
Vykurovaný byt |
Priemerná vonkajšia teplota vo vykurovacom období | 5 °C | Z priemernej vonkajšej teploty vo vykurovacom období, napríklad 5 °C, sa vykuruje byt na požadovanú teplotu, približne 21 °C, čo predstavuje rozdiel 16 °C. Spotrebuje sa pritom 100 % nákladov na vykurovanie. Z tohto pomeru je zrejmé, že na zvýšenie teploty o 1°C sa musí vynaložiť 6,25 % nákladov na vykurovanie. |
Požadovaná teplota, na ktorú sa byt vykuruje | 21 °C |
Rozdiel medzi priemernou vonkajšou teplotou a požadovanou teplotou v byte | 16 °C |
Podiel na nákladoch na vykurovanie | 100 % |
Nevykurovaný byt |
Priemerná teplota v nevykurovanom byte | 16 °C | Uvedená teplota sa dosiahne najmä vplyvom prestupu tepla stenami susedných vykurovaných bytov. Ak je priemerná vonkajšia teplota 5 °C, prestup tepla medzi bytmi zabezpečí zvýšenie teploty v byte o 11 °C, čo predstavuje (11 x 6,25 %) 68,75 % nákladov, ktoré by sa mali uhradiť. |
Rozdiel medzi priemernou vonkajšou teplotou a priemernou teplotou v nevykurovanom byte | 11 °C |
Podiel na nákladoch na vykurovanie oproti porovnateľnému bytu, v ktorom sa vykuruje na požadovanú teplotu 21 °C | 68,75 % |
zdroj tabuľky: SEIA.sk
Na akú profesiu sa hodíte?
- Priradíme vás k jednému z 16 osobnostných typov
- Detailne popíšeme váš typ osobnosti
- Vybereme povolania, pre ktoré sa hodíte