5 vecí, ktoré by mal vedieť o výživnom každý, kto má deti

Výživné je možné určiť aj vtedy, ak rodičia spolu žijú 

Financujete všetky náklady na domácnosť a výdavky na deti zo svojho platu a váš partner vôbec ničím neprispieva?

Výživné na deti môžete žiadať, aj keď žijete spoločne. Pokiaľ ste zosobášení, môžete požadovať tiež manželské výživné tak, aby vaša životná úroveň bola rovnaká. 

Pri určovaní výživného ale bude súd vo vašom prípade prihliadať aj na to, či nie je dôvodom neprispievania do spoločeného rozpočtu deľba práce medzi partnermi. Rodičovi, ktorý nemá príjem, lebo sa intenzívne stará o domácnosť a o deti, výživné nebude určovať. Naopak rodičovi, ktorý vedie záhaľčivý život alebo skrátka finančne prispievať nechce a všetko necháva na pleciach druhého partnera, by výživné určiť mal. 

Vyživovacej povinnosti sa možno zbaviť aj zákonným spôsobom 

Asi najrozšírenejšou „fintou“, ktorú povinní používajú, aby sa výživnému vyhli, je zatajovanie ich skutočných príjmov. Touto taktikou by sa ale súd nemal nechať oklamať. Ak sú zárobky rodiča vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti podozrivo nízke, mal by súd určiť výživné z príjmov, ktoré by dosahoval, ak by svoj pracovný potenciál využíval v súlade s možnosťami pracovného trhu (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 11CoP/306/2018). Výživné pre dieťa musí byť v každom prípade minimálne 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, resp. na nezaopatrené dieťa. Počínajúc od 1. 7. 2023 je teda minimálne výživné 36,831 Eur mesačne. 

V niektorých situáciách sa ale možno plateniu výživného vyhnúť aj legálne. Ktoré to sú? 

Súd nemôže návrhu na určenie výživného vyhovieť, ak by vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu bolo jeho platenie v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti so vzájomnou vyživovacou povinnosťou medzi rodičmi a deťmi však táto možnosť prichádza do úvahy len pri určovaní výživného pre plnoleté deti alebo pri posudzovaní vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. Výživné pre maloleté deti sa musí priznať vždy. 

V praxi sa výživné pre rozpor s dobrými mravmi nepriznáva, ak oň žiada:

- plnoleté dieťa, ktoré sa voči rodičovi dopustilo trestnej činnosti,

- rodič, ktorý sám riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu,

- oprávnený, ktorý sa k povinnému správa hrubo urážlivým spôsobom. 

Druhou možnosťou ako sa definitívne zbaviť vyživovacej povinnosti, je osvojenie (adopcia) dieťaťa inou osobou. K tejto najčastejšie dochádza zo strany nového partnera rodiča, ktorý má dieťatko v osobnej starostlivosti. Osvojením síce dochádza k zániku vyživovacej povinnosti pôvodného rodiča; zároveň však tento už nemá naďalej ani rodičovské práva a tým pádom už nezasahuje do výchovy a celkového fungovania dieťaťa. 

3. Aj pri omeškaní s platením výživného môžete žiadať úroky 

Ak vám povinný nehradí výživné načas, vzniká vám právo na úroky z omeškania. Sadzbu úrokov určíte ako súčet 5 percentuálnych bodov a základnej sadzby Európskej centrálnej banky („ECB“) platnej k 1. dňu omeškania s úhradou splátky výživného. Za základnú úrokovú sadzbu ECB sa považuje úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a jej vývoj za minulé obdobia nájdete napríklad na webových stránkach Národnej banky Slovenska. 

Tabuľka: Úrok z omeškania určený podľa základnej úrokovej sadzby ECB v roku 2023 

Podľa zákona platí, že splátka výživného je zročná vždy na mesiac dopredu. Po vzniku nároku na úrok z omeškania sa peňažné plnenia povinného započítavajú najskôr na istinu a až po jej úplnej úhrade sa započítajú na úroky z omeškania. 

S návrhom na určenie výživného súdom neotáľajte; spätne sa priznáva len zriedka 

Aj keď zákon výslovne stanoví, že právo na výživné sa nepremlčuje, znamená to len toľko, že oň môžete požiadať bez rizika vznesenia námietky premlčania vo vzťahu k budúcim obdobiam. Za štandardných okolností ho možno vymožiteľným súdnym rozhodnutím priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimkou je výživné pre maloleté deti, ktoré súd môže priznať aj 3 roky spätne odo dňa začatia konania, ale len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 

Za dôvod pre výnimočné spätné priznanie výživného sa považuje napríklad situácia, v ktorej matka nestihla podať na súd návrh na jeho určenie kvôli dlhotrvajúcim zdravotným indispozíciám alebo konanie povinného rodiča v rozpore s dobrými mravmi (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 11CoP/18/2017). 

V súvislosti s premlčaním ale treba upozorniť, že hoci sa nepremlčuje samotné právo požiadať o výživné, premlčuje sa právo na úhradu jednotlivých splátok výživného. Tieto sa v zásade premlčujú v trojročnej lehote; ak ide o zročné výživné priznané rozsudkom za minulé obdobie, premlčí sa v lehote 10 rokov. 

Výživné neplatia len rodičia deťom; môžu ho žiadať aj rodičia od detí 

Ak sú deti schopné sa živiť, musia svojim rodičom zabezpečiť primeranú výživu, a to za predpokladu, že to rodičia potrebujú. Neplatí teda, že sa rodič musí za každých okolností uspokojiť s dôchodkom od štátu.  Ak má rodič viac detí, plnia si vyživovaciu povinnosť pomerne podľa ich schopností, možností a majetkových pomerov vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom súrodencov. 

Zároveň platí, že rodič musí primárne žiadať výživné od svojho manžela alebo príspevok na výživu od bývalého manžela. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom nastúpi až vtedy, keď vyživovacia povinnosť manžela/bývalého manžela nepokryje potreby rodiča.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.