Zdroj: Shutterstock
Ak si chcete voči zdravotníckemu zariadeniu uplatniť nárok na náhradu škody na zdraví, čaká vás neľahký boj. Úspech v súdnom konaní vyžaduje preukázanie nasledujúcich skutočností:
1) porušenia povinnosti lekára poskytovať zdravotnú starostlivosť „de lege artis medicinae“; zjednodušene sa dá povedať, že lekár pochybí, ak nepostupuje v súlade so súčasnými poznatkami medicíny či ak dostatočne nezohľadní individuálny stav pacienta (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/140/2019);
2) vznik škody, resp. ujmy na zdraví,
3) príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom ujmy na zdraví.
Zatiaľ čo poškodenie zdravia preukážete pomerne ľahko, dokazovanie pochybenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti už také jednoduché nie je. V tomto smere môžu byť nápomocné zistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Osobitnou kapitolou je preukazovanie príčinnej súvislosti. Pre výhru v spore totiž musí existovať dostatočná miera istoty, že k zhoršeniu zdravia skutočne viedol postup lekára a nie iná príčina.
Slovenské súdy sú ale k pacientom pomerne zhovievavé. Ústavný súd SR totiž upozornil, že v medicínsko-právnych sporoch treba vyvažovať nerovné postavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pacienta, ktorý je fakticky slabšou stranou. Súdy by napr. mali podľa situácie zvážiť, že povinnosť preukázania určitej skutočnosti (tzv. dôkazné bremeno) bude mať namiesto pacienta zdravotnícke zariadenie (bližšie rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 716/2016).
Dodajme, že zodpovednosť za škodu môže zdravotníckemu zariadeniu za určitých okolnosti vzniknúť aj keď sa chyby nedopustí. Zodpovedá totiž aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo veci, ktoré zdravotníci použili pri plnení svojich povinností (napr. alergická reakcia na určitú vec použitú pri liečbe, ktorú lekár nemohol na základe informácií o pacientovi dôvodne predpokladať).
Pri ujme na zdraví máte šancu na priznanie viacerých kompenzácií. Konkrétne ide o:
1) Bolestné
V rámci bolestného sa kompenzuje ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Výška náhrady za bolesť sa určuje na základe lekárskeho posudku, pri ktorého vypracovávaní treba dodržať bodové ohodnotenia jednotlivých bolestí stanovené osobitnou právnou úpravou.
2) Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má vyvážiť obmedzenia, ktorým musí poškodený čeliť v súvislosti s uplatnením sa v živote a v spoločnosti (napr. v zamestnaní, vo verejnom živote a pod.). Aj táto sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, pri ktorom sa využívajú sadzby bodového ohodnotenia podľa konkrétneho typu poškodenia. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa môže zvyšovať v dôsledku zohľadnenia osobitných okolností. Zákon uvádza ako dôvod navýšenia napr. uznanie invalidity. Zvýšenie možno zdôvodniť aj predchádzajúcou mimoriadnou aktivitou poškodeného v určitej prospešnej oblasti (napr. vedeckej) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/209/2017).
3) Náhradu straty na zárobku
Strata na zárobku sa kompenzuje formou vyplácania peňažného dôchodku. Pri určení jeho výšky sa vychádza z priemerného zárobku, ktorý ste dosahovali pred poškodením zdravia.
Náhrada straty na zárobku sa rozdeľuje na 2 rôzne nároky:
a)náhrada straty na zárobku počas PN – uhrádza sa peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá mu je vyplatená v dôsledku choroby či úrazu formou dávok (nemocenské);
b)náhrada straty na zárobku po skončení PN alebo pri invalidite – uhrádza sa peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý dosahuje po skončení PN a priznaného invalidného dôchodku.
4) Náhrada za stratu na dôchodku
Vypláca sa v sume rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý má poškodený nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku pre vymeranie dôchodku bola zahrnutá aj náhrada za stratu na zárobku po skončení PN poberanej v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.
5) Účelné náklady spojené s liečením
Môže ísť o najrôznejšie náklady, ktoré boli vynaložené za účelom zmiernenia či vyliečenia ujmy na zdraví. Typicky pôjde o výdavky na rehabilitáciu, špeciálne potraviny či doplnky, náklady na ošetrovateľa a podobne.
Premlčanie nároku na náhradu škody sa všeobecne riadi dvojročnou subjektívnou premlčacou dobou, ktorá začína plynúť odo dňa, v ktorom sa dozviete:
1) o vzniku škody a
2) o tom, kto za ňu zodpovedá.
Premlčania lehota sa môže javiť krátka, na druhej strane však pre jej beh nie je dôležité, kedy došlo k pochybeniu. Podstatné je, kedy sa ujma prejavila a kedy ste zistili, že za ňu nesie vinu konkrétny poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Takéto nastavenie zohľadňuje, že poškodenie na zdraví sa môže prejaviť až za značnú dobu – niekedy aj desaťročie od pochybenia.
Dodajme, že konkrétne nároky plynúce zo škody na zdraví sa môžu začať premlčiavať v rozdielnom okamihu. Najvyšší súd SR napríklad zdôraznil, že u bolestného platí, že sa začne premlčiavať, až keď sa skončí celý liečebný proces, pretože sa poskytuje aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia či odstraňovaním jeho následkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/661/2015).
Anketa
Mali ste zdravotné problémy spôsobené lekárom?
Marek Mittaš
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
