Zdroj: Shutterstock
Klamlivo označené potraviny by sa podľa zákona na trhu vôbec nemali vyskytovať. Realita je ale často iná. V niektorých prípadoch je prakticky vylúčené, aby bežný spotrebiteľ rozpor medzi označením a zložením potraviny zistil ešte pred jej nákupom – v tejto súvislosti možno ako príklad uviesť zistenia ohľadom nedostatočného obsahu ovčieho syra v niektorých bryndziach kontrolovaných Štátnu veterinárnou a potravinovou správou. Inokedy si ale klamlivosť označenia aspoň čiastočne skontrolovať môžete.
Mnoho výrobcov sa napríklad snaží zaujať pútavým balením, ktoré má navodiť dojem, že potravina obsahuje určité ingrediencie. Po prečítaní zoznamu zložiek ale zistíte, že pekný obal nekorešponduje s obsahom. Okrem klamlivého označenia je však zakázané aj ponúkanie potraviny spôsobom, ktorý zahŕňa nepravdivé, zavádzajúce či skresľujúce informácie. V tomto smere možno poukázať napríklad na kauzu známeho výrobcu čaju, ktorý v balení ilustrovanom malinami a kvetmi vanilky ponúkal „ovocný čaj s prírodnými arómami – malinovo-vanilková príchuť“; na obale bolo dokonca grafické zobrazenie pečate s údajom „iba prírodné zložky“.
Čaj ale v skutočnosti nijakú naozajstnú vanilku či maliny neobsahoval, a to ani v podobe prírodných vanilkových či malinových aróm. V zozname boli uvedené len tzv. aromatické prísady s uvedenými príchuťami (nezískané z malín ani z vanilky).
Pri nákupe akýchkoľvek spracovaných produktov je teda takmer nevyhnutnosťou čítať aj ich reálne zloženie. Za porušenie zákazu klamlivého označenia potravín či ich klamlivú reklamu môže byť udelená pokuta v rozmedzí od 500 do 200 000 Eur.
Zariadenia spoločného stravovania (napr. jedálne, prevádzky verejného stravovania ale aj stánky) vás musia pri ponúkaní hotového jedla z mäsa na dobre viditeľnom mieste písomne informovať o krajine jeho pôvodu. Povinnosť platí pre bravčové mäso, hovädzie mäso, mäso z oviec, kôz a hydiny; nevzniká pri polotovaroch.
Aby mohol predajca ponúkať nebalený pekársky výrobok ako „čerstvý“, musí byť tento:
- vyrobený bez použitia konzervačných látok,
- bez predpečenia,
- ponúkaný spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín od upečenia, ak ide o chlieb; pokiaľ ide o iné pečivo, skracuje sa táto lehota len na 12 hodín.
Ak je nebalený pekársky výrobok v hotovom stave zmrazený a ponúkaný na predaj v rozmrazenom stave, musí byť viditeľne označený slovom „rozmrazené“. Výrobok vyrábaný dopečením z predpečeného chladeného či mrazeného polotovaru musí niesť upozornenie „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ či „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“.
V súvislosti s predajom potravín treba striktne rozlišovať dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Zatiaľ čo pre predaj potravín po uplynutí dátumu ich spotreby platí úplný zákaz, predaj potravín po dátume ich minimálnej trvanlivosti je za určitých podmienok povolený. Prevádzkovateľ k nemu môže pristúpiť, ak:
- sú bezpečné (predovšetkým nesmú byť zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu),
- ich predáva len vo svojich vlastných prevádzkach,
- sú predávané len konečnému spotrebiteľovi,
- trvanie predaja nepresiahne 45 dní od uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti,
- sú zreteľne oddelene umiestnené od ostatných potravín a označené nasledujúcimi údajmi:
a) informáciou, že ide o potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti,
b) upozornením, že chuťové či výživové parametre môžu byť zmenené,
c) informáciou o poslednom znížení predajnej ceny.
Po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemožno vôbec predávať napríklad počiatočnú dojčenskú výživu, následnú dojčenskú výživu, potraviny spracované na báze obilnín, detské potraviny či geneticky modifikované potraviny. Zákaz sa ďalej vzťahuje na vajcia akéhokoľvek vtáčieho druhu, mäsové konzervy a tiež na ktorékoľvek potraviny s poškodeným alebo deformovaným obalom.
Predajne s plochou nad 400 m2 musia navyše najneskôr 48 hodín pred predajom potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti splniť povinnosť spočívajúcu v ich ponuke najmenej jednej charitatívnej organizácii. Obchodník ďalej nemôže predaj potravín s uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti propagovať.
Pokiaľ podnikateľ podmienky predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nedodrží, hrozí mu pokuta od 500 do 200 000 Eur. Ak sa na pultoch predajne vyskytnú dokonca výrobky po uplynutí dátumu spotreby, môže byť udelená sankcia až od 1 000 Eur do 500 000 Eur.
Povinnosť uviesť údaj o výživovej hodnote neplatí pre každého
Štandardne sa na potravinách okrem iného musia uvádzať tiež údaje o výživovej hodnote. Z tejto povinnosti ale platí výnimka pre výrobcov malých množstiev potravín, ktorí svoje výrobky predávajú priamo konečným spotrebiteľom alebo ich dodávajú do maloobchodných prevádzkarní na území SR.
Výrobcami malých množstiev potravín sú buď výrobcovia označení príslušnými predpismi alebo výrobcovia, ktorí zamestnávajú najviac 15 osôb vykonávajúcich výrobu potravín v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu a ktorých ročný obrat nepresahuje 700 000 Eur.
Pre potraviny pochopiteľne neplatí všeobecná záručná doba 24 mesiacov. Záruka sa odvíja od lehoty na použitie vyznačenej na obale potraviny (tzn. v zásade od minimálnej trvanlivosti) a pred uplynutím uvedeného dátumu sa neskončí. Predávajúci nesmie takto vymedzenú dobu krátiť (napr. ustanoveniami v obchodných podmienkach). Uvedené však neplatí pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady pri potravinách, ktoré sa rýchlo kazia – tieto treba reklamovať najneskôr v deň nasledujúci po kúpe.
Barbora Magočová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
