Zdroj: Shutterstock
Manžel má aj deti, ktoré nie sú vaše: možno ich z dedenia vylúčiť? A je možné, aby v nejakom prípade dedil aj rozvedený manžel? Aj na tieto otázky vám článok odpovie.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa v konaní o dedičstve vysporiadava jedným z nasledujúcich spôsobov:
1) pozostalý manžel aostatní dedičia sa na jeho vysporiadaní dohodnú, a to buď písomne alebo ústnou formou, ktorá sa zaznamená do zápisnice. Dohoda podlieha schváleniu súdom.
2) o vysporiadaní rozhodne súd, a to za predpokladu, že k dohode dedičov a manžela nedôjde.
Pri vysporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Pri určení časti získanej zo spoločného majetku sa prihliada na:
a) potreby maloletých detí, starostlivosť o ne a obstarávanie spoločnej domácnosti,
b) starostlivosť každého z manželov o rodinu,
c) zásluhy každého z manželov o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Každému z manželov by sa ďalej malo uhradiť, čo zo svojho na BSM vynaložil a každý naopak musí nahradiť, čo sa z BSM vynaložilo na jeho výlučný majetok.
Dohoda aj rozhodnutie súdu o vysporiadaní spoločného majetku manželov musia obsahovať informácie o:
1) rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov spolu s uvedením hodnoty majetku a
2) určení, čo z majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.
Ak je sporné, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa, nebude sa na ňu prihliadať, ibaže by bolo o spore právoplatne rozhodnuté pred skončením dedičského konania.
Pozostalý manžel teda po smrti svojho životného partnera formálne získava majetok v dvoch fázach – najskôr získava svoj podiel z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne sa ešte stáva účastníkom procesu, v ktorom sa rozdelí dedičstvo po poručiteľovi medzi jednotlivých dedičov.
U manžela poručiteľa prichádza do úvahy:
Ak poručiteľ nespísal závet, bude sa dedičský podiel manžela odvíjať od toho, či budú dediť aj potomkovia poručiteľa (a to bez ohľadu na to, či ide len o potomkov zosnulého alebo o potomkov spoločných). V prípade, že:
a) budú dediť aj deti poručiteľa, bude s nimi manžel dediť v tzv. dedičskej skupine. Každý z nich pritom dostane z dedičstva rovnaký diel. Pokiaľ niektoré z detí dedičstvo nezíska (napríklad z dôvodu, že umrelo skôr než poručiteľ), prechádza jeho právo na podiel z dedičstva na ďalšie generácie potomkov v priamej línii – t. j. vnukov, prípadne pravnukov pochádzajúcich od uvedeného dieťaťa.
b) nebudú dediť potomkovia poručiteľa, bude manžel v tzv. dedičskej skupine dediť spoločne s rodičmiporučiteľa a ďalej s tými, ktorí s poručiteľom žili najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli na zosnulého odkázaní výživou. V režime dedenia v 2. dedičskej skupine musí manžel vždy dostať aspoň polovicu dedičstva; ostatní dediči si zvyšok rozdelia rovným dielom.
Pokiaľ teda poručiteľ nemá potomkov a pred smrťou nežil so svojím manželským partnerom ale (už vyše roka) s druhom či družkou (napriek tomu, že ešte nebol rozvedený), môže sa stať, že sa o dedičstvo bude deliť manžel s druhom (resp. manželka s družkou). Za iných okolností je naopak možné, že celé dedičstvo získa len manžel. Stane sa tak v prípade, že poručiteľ nezanechá závet, ktorý by tomu zabránil a zároveň nebudú existovať potomkovia, rodičia ani osoby žijúce s poručiteľom v spoločnej domácnosti, ktoré by mohli časť dedičstva získať.
Manžel môže byť aj jediným závetným dedičom; ak si však poručiteľ praje z dedenia vylúčiť deti, nie je spísanie poslednej vôle optimálnym riešením. Maloletým potomkom sa totiž bez ohľadu na znenie testamentu musí dostať celý ich zákonný dedičský podiel a plnoletým aspoň jeho polovica.
Aby boli deti z dedenia vylúčené, treba využiť inštitút tzv. vydedenia. Toto prichádza do úvahy len ak dieťa:
1) neposkytlo v rozpore s dobrými mravmi poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
2) o poručiteľa neprejavuje ozajstný záujem, aký by malo prejavovať,
3) bolo odsúdené pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,
4) trvalo vedie neusporiadaný život.
Ak si prajete vylúčiť z dedenia aj potomkov dieťaťa, u ktorého sú splnené podmienky pre vydedenie, treba túto vôľu v listine o vydedení výslovne vyjadriť. Napriek tomu, že aj pre platnosť listiny o vydedení (podobne ako pre platnosť závetu) postačí, ak ju napíšete a podpíšete vlastnou rukou, je lepšie sa obrátiť na notára. Ten vám okrem iného bližšie poradí aj v tom, či sú okolnosti vášho prípadu skutočne dôvodom pre vydedenie.
Dodajme, že manžela (na rozdiel od potomkov) možno závetom z dedenia vylúčiť – napríklad tak, že sa všetko odkáže deťom. V takom prípade manžel po smrti získa len svoj podiel z BSM a do rozdeľovania dedičstva už zahrnutý nebude. Manžel nemusí dediť ani v prípade tzv. dedičskej nespôsobilosti. Táto u neho nastáva, ak sa dopustí:
1) voči vám, deťom alebo vašim rodičom úmyselného trestného činu,
2) zavrhnutia hodného konania proti prejavu vašej poslednej vôle (napr. sa bude snažiť zničiť váš závet).
Dedičská nespôsobilosť nenastane, ak ste manželovi vyššie uvedené činy odpustili.
V súvislosti s konaním o dedičstve sa môže vysporiadať aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom. Je to ale možné len vtedy, ak ešte za života poručiteľa nebola podaná žaloba o jeho vysporiadanie súdom, príp. ak sa po uplynutí troch rokov od rozvodu nevysporiadalo automaticky podľa zákona.
Rozvedený manžel však vysporiadaním získa len svoj podiel zo zaniknutého BSM a v drvivej väčšine prípadov už nebude dediť. Výnimkou by mohli byť nasledujúce situácie:
1) zosnulý nemal deti a exmanžel s ním žil najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa staral o spoločnú domácnosť alebo bol odkázaný výživou na zomrelého;
2) poručiteľ zanechal závet, v ktorom bol ako dedič označený práve jeho bývalý manžel.
Barbora Magočová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
