Spotrebiteľov pritom bude takéto riešenie stáť len zanedbateľnú sumu - neporovnateľnú s výdajmi, ktoré by vynaložili na advokáta. Aké kroky budú musieť podniknúť, aby sa na spoločnom postupe voči obchodníkovi mohli zúčastniť?
S presadzovaním spotrebiteľských práv pomôžu neziskovky
Návrh zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov upravuje mechanizmus riešenia tých pochybení obchodníkov, ktoré zasiahnu oprávnené záujmy viacerých spotrebiteľov. Typicky pôjde napr. o nevhodne zvolené obchodné praktiky. Spotrebitelia si budú môcť zistiť, či sa protiprávne konanie obchodníka neplánuje riešiť na kolektívnej úrovni a pripojiť sa k chystanému hromadnému postupu.
Právne kroky voči obchodníkovi budú zastrešovať osobitné subjekty zapísané v zozname vedenom Ministerstvom hospodárstva. Pôjde o tzv. neziskovky vytvárané na ochranu práv spotrebiteľov; návrh zákona ich označuje ako „oprávnené osoby“. Nemali by byť ovládané inými podnikateľmi, aby sa procedúra ochrany spotrebiteľských práv nezneužívala na poškodzovanie tržnej konkurencie. Administrácia zoznamu oprávnených osôb má byť rezortu hospodárstva zverená aj preto, že podobnú evidenciu už vedie – na jeho stránkach je zverejnený informatívny zoznam združení, ktoré sú už dnes oprávnené aktívne zastupovať spotrebiteľov a obracať sa aj na orgány dozoru.
Spotrebitelia by mali kontrolovať Obchodný vestník
Mechanizmus kolektívnej ochrany spotrebiteľských práv by mal byť podľa návrhu zákona nastavený nasledovne:
1) Oprávnené osoby (neziskovky zapísané v zozname) zverejnia informáciu, že vo veci určitého protiprávneho konania obchodníka plánujú podať žalobu na vydanie nápravného opatrenia (tzv. žalobný zámer).
Zámer sa má zverejňovať v Obchodnom vestníku najmenej 2 mesiace pred podaním žaloby; okrem toho by o ňom oprávnené osoby mali informovať aj na svojich webových stránkach.
2) Spotrebiteliasa k žalobnému zámeru budúprihlasovať prostredníctvom vyplnenia osobitného formulára vydaného ministerstvom spravodlivosti. Prihlášku bude treba podať najneskôr do skončenia dokazovania na súde 1. inštancie a podmienkou jej akceptácie bude úhrada poplatku v sume 10 Eur.
Ak k podaniu žaloby podľa pôvodného zámeru nakoniec nedôjde, poplatok sa spotrebiteľovi vráti. Súhlas s účasťou na žalobnom zámere môže spotrebiteľ zároveň kedykoľvek odvolať, tento úkon ho však bude stáť 5 Eur. Vyššie uvedené poplatky sú jedinými úhradami, ktoré smie oprávnená osoba od spotrebiteľov požadovať v súvislosti s riešením žalobného zámeru a následným podaním žaloby na súd.
Len vo veľmi výnimočných prípadoch uloží spotrebiteľovi povinnosť k úhrade trov konania súd. Prípustné to je však bude len vtedy, ak pôjde o pokrytie výdavkov spôsobených zavineným konaním konzumenta (napr. v dôsledku jeho obštrukčného konania).
O spoločný postup musí prejaviť záujem aspoň 10 spotrebiteľov
Oprávnená osoba môže podať žalobu na vydanie nápravného opatrenia, ak sa do dvoch mesiacov od zverejnenia žalobného zámeru prihlási najmenej 10 spotrebiteľov. V žalobe označí notára, ktorý uschová finančné prostriedky určené na uspokojovanie nárokov spotrebiteľov zúčastnených na konaní.
V prípade úspechu v konaní súd vo výroku rozhodnutia určí nápravné opatrenie. Toto bude spočívať napr. v povinnosti nahradiť spotrebiteľom škodu, opraviť či vymeniť tovar alebo vrátiť kúpnu cenu. Peňažné nároky si spotrebitelia následne uplatnia u notára, ktorý ich vyplatí z úschovy. Musia to však stihnúť do troch rokov od právoplatnosti rozsudku. Ak nebude možné nároky spotrebiteľov uspokojiť z notárskej úschovy, budú sa vymáhať spoločne v jednom exekučnom konaní, ktoré iniciuje neziskovka.
Na riešenie žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov by mal byť podľa návrhu zákona príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Zverenie problematiky uvedenému súdu však bolo v procese pripomienkovania novej úpravy pomerne masívne kritizované. S kolektívnou ochranou spotrebiteľských záujmov totiž súvisia konania, v ktorých sa skúmajú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky nezávislé od okolností konkrétneho prípadu. Tieto spory však v súčasnosti riešia krajské súdy. Je teda možné, že agenda nakoniec pripadne im.
Združenia na ochranu spotrebiteľov upozorňujú, že úprava nerešpektuje realitu
Regulácia žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov nie je vnútroštátnou politickou iniciatívou. Ich zakotvenie do našej legislatívy vyžaduje EÚ. Príslušná európska smernica ale môže byť transponovaná rôznymi spôsobmi. Slovenský návrh zákona aplikuje tzv. systém opt-in. Ten je založený na tom, že spotrebitelia sa musia k žalobe aktívne pripojiť. Aby tak mohli reálne urobiť, musí sa k nim informácia o žalobnom zámere aj dostať – len máloktorí z nich však pravidelne sledujú Obchodný vestník či weby spotrebiteľských združení.
Využitie možností podľa navrhovanej úpravy teda od spotrebiteľov vyžaduje bdelosť a aktívny prístup. Viaceré združenia na ich ochranu, ktoré sa k návrhu zákona vyjadrili, však upozorňujú, že slovenskí spotrebitelia sú vo všeobecnosti pasívni a nemajú dobré právne povedomie. Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S), Poprad či Združenie FÉNIX by preto skôr uprednostnili buď:
1) model opt-out spočívajúci v tom, že spotrebitelia sa nebudú musieť k hromadnému postupu prihlasovať, ale budú do neho zahrnutí automaticky – pokiaľ si účasť na kolektívnom riešení nebudú priať, budú mať možnosť z procesu vystúpiť.
2) Druhou variantou je neskorý opt-in, v ktorom by sa spotrebitelia mohli do konania proti obchodníkovi pripojiť až po uverejnení rozhodnutia o prípustnosti žaloby. Pre podobné riešenie sa s určitými drobnými odchýlkami rozhodlo napr. Francúzsko.
Na prijatie predpisu v jeho definitívnej podobe sa stále čaká. Úprava je zatiaľ v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania. Podľa plánu by mal zákon nadobudnúť účinnosť 25. júna 2023.
Barbora Magočová
Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.