Slováci majú v bankách miliardy eur. Analytička vysvetľuje, čo s nimi môže urobiť inflácia

Slovenskí obyvatelia majú celkovo v bankách uložených zhruba 42,5 miliardy eur. Z toho ale až 60 percent predstavujú peniaze uložené na bežných účtoch, ktoré sú v objeme 25,5 miliardy eur.

Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali k v septembri tohto roka zhruba 8,8 miliardy eur a z celkového objemu vkladov tak tvorili cca 21 percent.

A vklady s výpovednou lehotou boli vo výške 2,4 miliardy eur a tvorili šesť percent z vkladov. Oproti obdobiu pred koronakrízoukrízou je na bežných účtoch o 27 percent viac peňazí.

Termínované vklady ale naopak klesli o približne 13 percent a vklady s výpovednou lehotou o zhruba deväť percent.

Čo sa deje na účtoch?

"Úrokové sadzby na trhu sú nízke, a to platí nielen pre hypotéky, ale aj pre vklady. Kvôli tomu ľudia držia často peniaze len na bežných účtoch a termínované vklady ich moc nelákajú," vysvetľuje J. Glasová.

Podľa jej slov kríza zrejme ešte pridala ruku k dielu, keďže motivovala ľudí k tomu, aby si peniaze držali na bežných účtoch takpovediac pre istotu a aby ich mali k dispozícii. Objem peňazí držaný na bežných účtoch tak rastie.

Termínované vklady či vklady s výpovednou lehotou zase klesajú, keďže ľudia presúvajú kvôli nízkym sadzbám peniaze z týchto účtov do podielových fondov, kde sa im peniaze lepšie zhodnocujú.

Aká je inflásia a prečo je všetko drahšie?

Inflácia tento rok citeľne zrýchľuje a v septembri dosiahla medziročný rast až o 4,6 percenta. Aktuálne teda dosahujeme najvyšší rast cien za posledných takmer desať rokov.

"Výrazný vplyv na rast cien tovarov aj služieb má surovinová kríza vo svete, ktorá spôsobuje zdražovanie výrobných vstupov – od čipov, cez plasty, kovy, plechy, papier až po stavebné materiály a agrokomodity," vysvetľuje analytička.

Pod rast septembrovej inflácie u nás sa podľa nej výrazne podpísali hlavne drahšie potraviny, ale aj vyššie ceny ropy, ceny v reštauráciách a najnovšie sa pridalo aj drahšie školské stravovanie, keďže štát zmenil systém financovania obedov na školách.

Drahšie je aj bývanie a tabakové výrobky.

Čo robí inflácia s úsporami?

Vysoká inflácia má vplyv aj na mzdy, dôchodky či úspory. Znižuje totiž kúpnu silu peňazí v budúcnosti, teda to, čo si za naše úspory budú ľudia môcť kúpiť. Platí, že čím je inflácia v krajine vyššia, tým väčšiu časť z úspor ukrajuje.

"Ak máme úspory napríklad vo výške tisíc eur odložené doma pod vankúšom alebo na bežnom účte, tak nám nezarábajú a nijakým spôsobom sa nám nezhodnocujú. V dôsledku inflácie sa nám tieto úspory znehodnocujú, keďže klesá ich kúpna sila," hovorí J. Glasová.

V tomto roku sa očakáva priemerná inflácia na úrovni okolo troch percent, čo znamená, že reálna hodnota týchto našich úspor vo výške tisíc eur bude o rok predstavovať cca 970 eur.

Negatívny dopad inflácie na úspory môžeme zmierniť tak, že úspory nebudeme nechávať doma alebo na bežných účtoch, ale radšej ich investujeme napríklad do podielových fondov, kde sa nám budú peniaze aj zhodnocovať.

Ako inflácia ovplyvňuje dlhy a hypotéky?

Inflácia má vplyv nielen na úspory, ale aj na dlhy. Inflácia totiž zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov. "Keď si to premietneme na hypotekárny trh, znamená to, že inflácia je výhodná pre tých, čo kupujú nehnuteľnosť na hypotéku," tvrdí analytička.

Splátka úveru totiž v dôsledku inflácie časom klesá, pretože inflácia znižuje hodnotu peňazí. Klesá teda aj hodnota požičaných peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť banke napríklad za 20 rokov.

"A v súčasnosti dokonca platí, že úrokové sadzby z hypoték sú nižšie ako inflácia, reálna úroková sadzba je teda záporná. Znamená to, že dlžník vráti banke po odpočítaní inflácie menej peňazí, ako si požičal," dodala.