Každá spoločnosť s ručením obmedzeným musí mať aspoň jedného konateľa. Ide o špecifický orgán s.r.o., ktorý má nielen rozsiahle právomoci, ale aj značnú zodpovednosť. Jeho postavenie (vrátane jeho odmeňovania) je preto pomerne prísne regulované; o pracovnoprávnom vzťahu k s.r.o. môže uvažovať len za určitých podmienok.
Podstata tkvie v tom, čo pre s.r.o. reálne robíte
Slovenské súdy zastávajú názor, že vzťah medzi s.r.o. a jej konateľom musí byť vždy obchodnoprávny. Činnosti vyplývajúce z konateľskej funkcie teda nie je možné vykonávať na základe pracovnej zmluvy (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Sžo/17/2016).
Judikatúra ale zároveň pripúšťa, aby bol konateľ v spoločnosti aj zamestnaný; pracovnoprávny pomer ale nesmie byť uzatvorený na druh práce, ktorý by zahŕňal aktivity spadajúce pod pôsobnosť konateľa ako orgánu spoločnosti.
V praxi teda môže konateľ s.r.o. fungovať v dvojakom režime:
1) kombinovaný režim – obchodnoprávna zmluva a pracovná zmluva
V kombinovanom režime bude mať konateľ so spoločnosťou uzatvorenú:
- obchodnoprávnu zmluvu o výkone funkcie, ktorá bude upravovať jeho práva a povinnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa (viď nižšie) a zároveň
- pracovnú zmluvu s druhom práce vymedzeným činnosťami, ktoré nie sú náplňou konateľskej funkcie (napr. programátor v IT spoločnosti alebo kuchár v spoločnosti prevádzkujúcej reštauráciu).
2) obchodnoprávny režim – vzťah konateľa a s.r.o. sa bude riadiť len obchodnoprávnou zmluvou
Ak je osoba ustanovená do funkcie konateľa, mala by byť medzi ňou a s.r.o. vždy uzatvorená minimálne zmluva o výkone funkcie. Pokiaľ sa konateľ a s.r.o. nedohodnú o konkrétnych otázkach ich vzťahu inak, bude sa primerane spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve.
Zmluvu o výkone funkcie je potrebné uzatvoriť písomne a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Okrem zmluvy schvaľuje valné zhromaždenie s.r.o. aj odmeňovanie konateľa.
Ktoré činnosti nemôže konateľ vykonávať v pracovnoprávnom režime?
Funkcia konateľa je spojená s dvoma skupinami základných oprávnení:
1) Oprávnenia navonok spoločnosti (voči 3. osobám)
Konateľ je v prvom rade štatutárnym orgánom spoločnosti. Znamená to, že v mene eseročky koná voči 3. osobám, ktorými sú typicky obchodní partneri či zákazníci. Konateľské oprávnenie konateľ síce nemôže vykonávať v pracovnoprávnom pomere, môže ho však do určitej miery preniesť na inú osobu, a to napr.:
- formou poverenia zamestnanca s.r.o. určitou činnosťou (ak napr. s.r.o. podniká v oblasti maloobchodného predaja, budú kúpne zmluvy uzatvorené so spotrebiteľmi v predajni platné aj vtedy, keď ich uzatvorí predavač; nemusí ich dojednávať konateľ),
- udelením plnomocenstva na zastupovanie v určitej záležitosti (napr. advokátovi),
- udelením prokúry ako špeciálneho obchodnoprávneho plnomocenstva pre všetky úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku.
Dodajme, že konateľ nesmie plnomocenstvo udeliť tak, aby bola splnomocnená osoba oprávnená za spoločnosť konať vo všetkých veciach (tzv. generálne plnomocenstvo). Takéto plnomocenstvo (v praxi často udeľované napr. generálnym riaditeľom) by bolo neplatné, pretože by tým konatelia podľa súdov neprípustne prenášali svoje právomoci na inú osobu (rozhodnutie Ústavného súdu, sp.zn. III. ÚS 353/2012).
2) Oprávnenia dovnútra spoločnosti
Okrem najrôznejších práv a povinností, ktoré majú konatelia voči iným orgánom spoločnosti (napr. zvolávanie valného zhromaždenia) im náleží aj tzv. obchodné vedenie spoločnosti.
Obchodné vedenie nie je zákonom bližšie definované. S ohľadom na to môže byť problematické určiť, či platnosť pracovnej zmluvy konateľa nie je napadnuteľná práve kvôli tomu, že druh práce zahŕňa aj činnosti spojené s obchodným vedením. Do obchodného vedenia patrí napr. rozhodovanie o:
- organizačných otázkach súvisiacich s fungovaním s.r.o.
- veciach vnútornej prevádzky podniku ako celku,
- podnikateľských zámeroch s.r.o.
Kedy by konateľ mal uvažovať nad pracovnou zmluvou
Záverom treba dodať, že v niektorých prípadoch bude kombinovaný režim pôsobenia konateľa v s.r.o. nevyhnutný. Presvedčili sa o tom napríklad cudzinci vykonávajúci funkciu konateľov s.r.o. prevádzkujúcej reštauračné zariadenie, ktorí sa v nej zároveň podieľali na príprave jedál. Absencia pracovnej zmluvy na druh práce „kuchár“ mala za následok udelenie pokuty za nelegálne zamestnávanie. Výsledok ich prípadu ovplyvnila aj skutočnosť, že ich povolenie na pobyt v SR sa vzťahovalo len na účely podnikania (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 10Sžo/36/2016).
O uzatvorení pracovnej zmluvy by mal uvažovať aj konateľ, ktorý:
- pre s.r.o. vykonáva aj činnosti nad rámec konateľskej funkcie a
- nie je ani spoločníkom spoločnosti, ani sa na neho nevzťahuje výnimka z nelegálneho zamestnávania pre vymedzených rodinných príslušníkov.
Príklad:
S.r.o. má troch konateľov; dvaja sú aj jej spoločníkmi a tretí je len konateľom a zároveň pre s.r.o. vykonáva aj iné pracovné činnosti. V takom prípade hrozí, že aktivity vykonávané nad rámec konateľskej funkcie môžu byť úradmi posúdené ako nelegálne zamestnávanie, pretože takýto vzťah môže mať povahu tzv. závislej práce – zvlášť s prihliadnutím na to, že jej výkon môžu kontrolovať a riadiť zvyšní dvaja spoločníci, ktorí navyše spolu majú výhodu väčšinového postavenia aj pri rozhodovaní konateľov.
Barbora Magočová
Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.