Na Slovensku je tak veľa áut bez PZP, že úradníci nestíhajú. Ani nevedia, ako dávať pokuty

Povinné zmluvné poistenie je, zdá sa, na Slovensku len dobrovoľné. Po našich cestách jazdia tisíce áut, ktoré poistku nemajú a len málokedy sa stane, že na to úrady prídu. Keď už sa na to príde, úrady sú zavalené agendou a často ani nevedia, akú pokutu uložiť. No a keď sa dostanú aj cez tento krok, vinník pokutu jednoducho nezaplatí. 

Slováci veselo jazdia nepoistení a nič sa nedeje

Dokazujú to najnovšie zistenia, o ktorých informuje Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Ročne okresné úrady na Slovensku prijmú približne 300-tisíc oznámení o neuzatvorení povinného zmluvného poistenia (PZP). Napriek tomu je za toto porušenie pokutovaná len malá časť majiteľov vozidiel. Podľa kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR je príčinou tejto situácie zle nastavený kontrolný a sankčný systém, ktorý krajinu technicky drží v minulom storočí.

„Zistenia kontrolórov sú také alarmujúce, že odporučiť môžeme jedine to, aby rezort financií v spolupráci s ministerstvom vnútra pripravili úplne nové pravidlá pre efektívny a účinný sankčný systém voči tým majiteľom, ktorí z rôznych, aj špekulatívnych dôvodov nepristúpia k poisteniu auta a ohrozujú nielen majetok, ale aj zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Tam to ale nekončí. Finsider si všíma, že príslušné orgány veľakrát ani netušia, ako previnilcov pokutovať. Výška pokuty je síce zákonom definovaná, no okresné úrady ju udeľujú podľa vlastného uváženia. Niektoré úrady si vytvorili sadzobníky pokút, iné nie. Na potrestanie všetkých nepoistených vodičov nemajú úrady kapacity, preto pokutu dostáva len zlomok z nich a aj tie často nezaplatia.

NKÚ

Takmer 2 milióny prípadov neuzatvoreného PZP

Slovenská kancelária poisťovateľov v rokoch 2018 až 2023 oznámila okresným úradom viac ako 1,8 milióna prípadov neuzatvorenia povinného poistenia. Napriek tomu uložili úrady len 32 640 pokút, čo predstavuje sumu viac ako 3,8 milióna eur. Z tejto sumy bolo vymožených len necelých 44 %. Tento stav spôsobuje, že štát prichádza ročne o milióny eur, ktoré by mohli byť použité napríklad na zvyšovanie bezpečnosti na cestách a zníženie dopravných nehôd s tragickými následkami. Zodpovední motoristi pritom svojím poistením kryjú škody spôsobené neplatičmi a zároveň prispievajú do osobitného účtu ministerstva vnútra.

„Systém povinného zmluvného poistenia vozidiel zastal v čase a je taký absurdný, že môže demotivovať zodpovedných, a teda platiacich ľudí. Ukážkou absurdnosti je skutočnosť, že Slovenská kancelária poisťovateľov spravidla raz do roka odovzdáva na CD nosičoch príslušným úradom excelovské zoznamy nepoistených vozidiel. Štát totiž nezabezpečil plošný informačný online systém. Nehovoriac o tom, že okresné úrady sú personálne poddimenzované a chýba im technické vybavenie na to, aby sa všetkými oznámeniami zaoberali v reálnom čase. Správne konania sú spúšťané niekedy až po roku či dvoch. Pre zle nastavený systém je preto dnes odhadom bez PZP až približne 9 % evidovaných vozidiel,“ priblížil závery auditu šéf kontrolórov. 

Úrady si zákon vyložili veľmi voľne

NKÚ identifikovalo aj netransparentné procesy v systéme. Úradníci majú totiž často na rozhodnutie o sankcii veľkú voľnosť. Napríklad na banskobystrickom úrade boli v roku 2018 riešené najmä prípady osôb, ktorých priezviská sa začínali na písmená A-B. Následne v roku 2019 na písmená B-Č a v rokoch 2020 a 2021 na písmeno D. V Prešove zase úradníci neukladali pokuty, ak vozidlo vlastnila právnická osoba. Niektoré úrady dokonca ani neviedli záznamy o riešených prípadoch.

Na Slovensku je 72 okresných úradov, ale agendu pokút za nezaplatenie PZP vybavuje len 49 z nich. V rokoch 2020 až 2023 nevybavoval agendu PZP v okrese Sabinov žiadny úrad, čo znamená, že žiaden neplatič nedostal pokutu. Problematike sa v rámci štátu venovalo 50 až 55 zamestnancov, čo znamená, že zväčša išlo o jedného zamestnanca na úrad. 

 „Počet zamestnancov nezodpovedal počtu oznámení. Ukážkou zlyhania je bratislavský úrad, kde pre agendu PZP mali vyčleneného jedného úradníka a ten mal v období šiestich rokov vybaviť viac ako 300-tisíc spisov. Zamestnanec v Novom Meste nad Váhom mal pre porovnanie spracovať 42-tisíc oznámení,“ dokresľuje vecné zistenia šéf NKÚ.

Systém je komplikovaný aj kompetenčným chaosom medzi rezortom financií a okresnými úradmi, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra. Riešením podľa NKÚ je zmena legislatívy a digitalizácia celej PZP agendy.

Sadzby pokút sa zvýšia až na 5 000 eur

Okresné úrady môžu ukladať pokuty od 16,60 eur do 3 319,39 eur, ale pre chýbajúci „sadzobník“ určovali výšku pokuty rôzne. Priemerná pokuta v Košiciach bola 32,76 eur, v Prešove 221,04 eur. Väčšina úradov určovala výšku pokuty na základe výpočtu výšky PZP v kalkulačkách komerčných poisťovní.

Od augusta 2024 sa výška pokuty mení v dôsledku účinnosti nového zákona o PZP. Po novom sa pokuty zvýšia, pričom minimálna výška pokuty by mala byť 50 eur a maximálna bude 5 000 eur. Okrem toho pribudne povinnosť poisťovať aj elektrické kolobežky.

Ak by všetky úrady konali vo všetkých prípadoch, mohli by byť príjmy štátneho rozpočtu za šesť rokov vyššie o viac ako sto miliónov eur. Pre porovnanie, v Poľsku je minimálna pokuta za nepoistenie auta 65 eur, vo Veľkej Británii hrozí aj odobratie vozidla či zákaz šoférovania a v Belgicku môže byť majiteľ za jazdu bez PZP odsúdený až na šesť mesiacov väzenia.

NKÚ tiež preveroval účel použitia finančných prostriedkov z osobitného účtu ministerstva vnútra, kam sa odvádza 8 % povinný odvod z PZP. Zistili, že prostriedky boli použité aj na nákup kancelárskeho vybavenia. NKÚ preto odporúča povinné zverejňovanie výročnej správy o použití týchto financií pre zvýšenie transparentnosti.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.

Účet s bonusom až do 60 €

Založte si Účet pre zelenší svet online – kvôli prírode aj pre seba! Na 12 mesiacov zadarmo a s podporou enviroprojektov.

Chcem bonus