Pandémia koronavírusu zmenila názor ľudí na životné poistenie. Práve COVID-19 v Európe a vo svete ukázal, aký je človek zraniteľný. Mnohí si uvedomili, že choroba môže prísť kedykoľek a môže mať fatálne následky. Mnohí si začali klásť otazku - z čoho budem žiť, keď náhodou ochoriem? Prípadne čo bude s mojimi blízkymi, keď sa pominiiem?
„Klienti si počas pandémie viac uvedomili riziko smrti – bez ohľadu na to, aké reálne bolo. Začali sa viac zamýšľať nad tým, ako sú finančne zabezpečení. Mnohí si uvedomili, ako ľahko môžu pre chorobu prísť o príjem,“ komentuje Michal Ďuriš, partner sprostredkovateľskej spoločnosti Umbrella Group. Podľa neho sa to minulý rok priamo začalo odrážať aj na záujme o životné poistenie.
Spoločnosť FinGO.sk v tomto ohľade priniesla vlastný prieskum, v ktorom až 61 % ľudí žiadalo o kontrolu staršej poistnej zmluvy. Chceli tak urobiť, aby sa uistili, že majú v súčasnosti dostatočne kryté svoje záväzky. Približne polovica klientov sa pýtala na možnosti pripoistenia, ktoré im v súvislosti s ochorením COVID-19 pomôžu - napríklad pripoistenie práceneschopnosti (PN), ošetrovania člena rodiny (OČR) alebo hospitalizácie.
FinGO.sk vo februári 2021 oslovil aj maklérov z prostredia financií na Slovensku a zistil, že približne 83 % z nich uviedlo, že pandémia ochorenia COVID-19 zvýšila záujem o životné poistenie. "Tretina ľudí si chcela uzavrieť nové poistenie, ak doteraz žiadne nemali a 22 % ľudí sa zaujímalo o zrušenie zmluvy alebo zníženie platieb za poistenie," opisuje riaditeľ pre životné poistenie v spoločnosti FinGo.sk Patrik Szabó.
Odborníci na financie sa tiež zhodli, že životné poistenie je produkt, ktorý na Slovensku a v podstate aj mnohých ďalších krajinách Európy nemá ukážkové renomé. Veľa ľudí si dlhé roky platí vysokú „poistku“ bez toho, aby z nej niekedy videli čo len euro. Kde sa teda stala chyba?
Drahá poistka neznamená hneď dobrú poistku
Skúsenosti finančných sprostredkovateľov hovoria, že ľudia sa často uspokoja s falošným pocitom o kvalitnom poistení, ktorý odvodzujú od jeho vysokej ceny. Bežne sa stáva, že klient si platí každý mesiac životnú poistku vo výške 100 či 150 eur. Problém potom môže byť v nastavení tohto poistenia: zo sumy môže väčšia časť predstavovať investičnú zložku.
„Mnohé firmy v minulosti predávali životné poistenie ako predražené investičné produkty, v ktorých bola poistná zložka v úzadí. Poistenie rizika je v ňom minimálne, čo sa odrazí aj na prípadnom poistnom plnení,“ upozorňuje Michal Ďuriš.
Kľúčové je podľa neho pri tomto - ako aj každom inom poistnom produkte - nechať si poradiť od profesionálov. „Môže to znieť ako klišé, ale platí to viac ako kdekoľvek inde. Rozumne nastavené poistné sumy v životnom poistení sú skôr raritou. Často sa stretávame s tým, že klienti poisťovní majú poistené to, čo vôbec nepotrebujú,“ konštatuje odborník na financie.
Dlhodobé riziká sú základ
Odborníci na životné poistky odporúčajú klientom mať poistenie rizík, ktoré majú dlhodobý vplyv na rodinný rozpočet. To znamená, že je vhodné zvážiť poistenie rizika smrti, trvalých následkov úrazu, poistenie kritických chorôb a tiež poistenie invalidity.
Dôležité je povedať, že zoznam kritických chorôb zostavuje každá poisťovňa iným spôsobom. V zásade však ide o civilizačné choroby, ako je rakovina, infarkt či skleróza multiplex. Každé z týchto závažných ochorení či chorôb môže na dlhý čas poznačiť príjmy rodiny. Ak totiž živiteľ rodiny náhle ochorie, má problém vykryť výpadok z príjmu a tiež v musí v značnej miere počítať aj s násobne vyššími výdavkami na zdravotnú starostlivosť.
Poistenie invalidity napríklad pokrýva aj riziká, ktoré nespadajú ani medzi kritické choroby, ani pod riziko úrazu. „Keď Sociálna poisťovňa uzná trvalú alebo čiastočnú invaliditu, bude poisťovňa plniť klientovi mesačnou rentou alebo jednorazovou sumou – v závislosti od typu poistenia,“ spresňuje Michal Ďuriš.
Druhou väčšou skupinou poistení je poistenie tzv. krátkodobých rizík. Ak si však dlhodobe sporíte a máte vybudovanú dostatočne veľkú finančnú rezervu, nemá to podľa Michala Ďuriša mimoriadne opodstatnenie. Poistenie péenky či liečenia po úraze môže bádateľne zlepšiť rodinný rozpočet vo chvíli, keď človek zostane odkázaný na nemocenské dávky.
Na druhej strane, namiesto PN si možno peniaze odkladať aj na sporiacom účte a túto vytvorenú rezervu možno v budúcnosti použiť aj inak.
Všetky poisťovne pôsobiace na Slovensku však na začiatku koronavírusovej krízy vyhlásili, že budú pacientom v prípade ochorenia na COVID-19 vyplácať poistné plnenie aj pri tejto diagnóze. „Nesmie však ísť o preventívnu karanténu, musí to byť ochorenie potvrdené testom,“ zdôrazňuje Michal Ďuriš.
COVID a životné poistenie: na čo si dať pozor?
Pandémia koronavírusu upravila podmienky pri uzatváraní životného poistenia. Bez šance poistenia sú pochopiteľne už tí, ktorí sa liečia na koronavírus. „Platí, že ak sa aktuálne liečite na COVID, žiadna poisťovňa vás nepoistí,“ vysvetľuje Michal Ďuriš.
Časť slovenských poisťovní rozšírila zdravotné dotazníky o otázky smerujúce práve ku covidu. „Niektoré poisťovne sa pýtajú aj na príznaky COVID-19. Takže ak potenciálny klient vie, že je rizikový pacient, náhle ochorel a chce si narýchlo uzavrieť životnú poistku, asi sa mu to nepodarí,“ dodáva.
Čo v prípade, že ste už prekonali COVID? Ak už má klient COVID úspešne za sebou, poisťovňa sa pýta na rozsah a následky tohto ochorenia a v takomto prípade sa žiadosti o uzavretie životného poistenia posudzujú individuálne. Pravidlá poisťovní sú často nastavené tak, že inštitúcia môže o mesiac, prípadne aj o niekoľko mesiacov odložiť prijatie klienta, ktorý koronavírus prekonal len nedávno. Môže dôjsť tiež k situácii, že poisťovňa pre COVID alebo pre následné zdravotné komplikácie so záujemcom napokon životné poistenie neuzavrie. Niektorí ľudia si totiž prechádzajú aj tzv. dlhým COVID-om, ktorého následky ešte nie sú dostatočne preskúmané a pre poisťovne by mohli znamenať neočakávané riziko.
Tak ako to už býva zvykom pri poistných zmluvách, údaje o zdravotnom stave sa pred poisťovňou pri uzatváraní životného poistenia neoplatí zatajovať. Ak klient napriek upozorneniam zatají svoje choroby, môže sa stať, že si bude celé roky platiť poistenie zbytočne. „Nemá zmysel to obchádzať, pretože sa môže stať, že poisťovňa na to príde a následne niektoré udalosti odmietne plniť alebo bude plniť len alikvotnú časť,“ uzatvára Michal Ďuriš.
V súvislosti s koronavírusom klientom v rámci životného poistenia môže pomôcť pripoistenie péenka, OČR, kritických chorôb, hospitalizácie či smrti. „Podľa prieskumu sa najviac ľudí zaujíma práve o pripoistenie PN, čo uviedlo až 63 % maklérov. Na druhom mieste skončilo pripoistenie kritických chorôb (28 %) a za ním pripoistenie OČR,“ pokračuje Szabó z FinGo.sk.
Pozor, poistenie neplatí ihneď
Ak ľuďom v poistnej zmluve niektoré dôležité pripoistenie chýba, stále si ho môžu doplniť. Treba však samozrejme počítať s tzv. čakacími lehotami, ktoré sa líšia v závislosti od pripoistenia a tiež od konkrétnej poisťovne. Zásadná vec, na ktorú treba pri životnom poistení myslieť, je totiž čakacia doba. Tento druh poistenia sa nedá pri časti rizík využiť ihneď na druhý deň. Systém funguje tak, že klient musí byť poistený presne určený čas, aby mal nárok na poistné plnenie. V niektorých poisťovniach sú to týždne, inde mesiace až pol roka.
Pri takzvaných kritických chorobách je to napríklad tri až šesť mesiacov. „Keď klient dnes uzavrie životné poistenie s tým, že si poistí riziko kritických chorôb, a o mesiac na niektorú z nich ochorie, s vyplatením peňazí počítať nemôže,“ upozorňuje odborník. Čakacia doba však neplatí pre všetky riziká, napríklad pre poistenie trvalých následkov úrazu či pre poistenie v prípade úmrtia.