Slovensko alebo zahraničie? Chuť cestovať klesá
Slováci môžu aktuálne cestovať na letnú dovolenku do viac ako dvoch desiatok európskych krajín. Je ich možné navštíviť bez toho, aby ste potrebovali negatívny test na koronavírus, alebo po návrate museli ísť do karantény. Zoznam rizikových a menej rizikových krajín sa však neustále mení. Záleží od vývoja epidemiologickej situácie. Aj menej rizikové krajiny, kde bolo možné cestovať, sa razom môžu ocitnúť na červenej listine. Príkladom posledných dní sú napríklad obľúbené Bulharsko a Čierna Hora.
Táto neistota spôsobila, že cestovanie do zahraničia sa rozbieha podľa cestovných kancelárií len veľmi pomaly. Podľa prieskumu agentúry Go4insight výrazne opadol záujem o Taliansko, Turecko, Grécko a ostatné prímorské destinácie. K moru sa chystá necelých 10% obyvateľov. Mimo Európu má namierené len 1% Slovákov.
Pozor na bezpečnosť krajiny
Jedným z dôvodov poklesu záujmu o dovolenkové destinácie je nestála epidemiologická situácia vo svete. Napríklad Chorvátsko sa zdalo na začiatku sezóny bezpečným útočiskom, ale aj v jeho prípade nie je ešte jasné, či sa situácia nezmení. To ovplyvňuje cestovateľské plány Slovákov. Málokto chce riskovať, že na plánovanú dovolenku nevycestuje, alebo bude musieť po návrate do karantény.
V čase pred koronakrízou do Chorvátska podľa prieskumu agentúry Go4insight plánovalo cestovať až 28 % slovenských respondentov. V súčasnosti záujem prudko klesol. V prieskumu realizovanom na prelome mája a júna chce na Jadran už len 6 % Slovákov. Dôvodom je neistota, či sa krajina zo dňa na deň neocitne na listine krajín, kde je cestovanie rizikové a dovolenkárom to značne skomplikuje plány. Vycestovať do takejto krajiny je totiž riziko nielen vzhľadom na možnosť nákazy, ale aj krytia prípadnej liečby.
„Cestovanie do krajín mimo zoznamu je rizikové aj preto, že cestovné poistenie vás v prípade ochorenia na COVID-19 nechráni. Žiadne cestovné poistenie totiž nekryje také udalosti, ktoré nastali v priamej alebo nepriamej súvislosti s epidémiou tohto koronavírusu. Ak ochoriete a budete sa liečiť v zahraničí, poisťovňa bude prihliadať na to, v ktorej krajine sa vám ochorenie prihodilo. To znamená, že pri ceste do krajín mimo zoznamu povolených krajín reálne riskujete, že všetky náklady si budete musieť hradiť sami. Takéto cesty je preto treba dobre zvážiť,“ odporúča Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Rovnako netreba zabúdať, že ani náklady spojené s karanténou nie sú považované za liečebné náklady. Preto ich hradenie v akejkoľvek krajine poriadne predraží dovolenku. To chce riskovať málokto. Situácia preto nahráva skôr kratším výletom, ako dovolenkám plánovaným o týždne, či mesiace dopredu.
Pozor na objednávanie zájazdu cez cestovku
Opatrnosť sa vám hodí aj pri plánovaní cesty cez cestovnú kanceláriu. Ak sa epidemiologická situácia zmení a plány zahatajú uzatvorené hranice, odškodné tak skoro neuvidíte.
Slovenský parlament aktuálne prijal zákon, ktorý sa snaží riešiť situáciu krachujúceho sektoru cestovných kancelárií a náhrad za zájazdy, ktoré sa kvôli korone nemohli uskutočniť. Zákon je však nastavený výrazne v prospech cestovných kancelárií. Cestovná kancelária môže zájazd odložiť až do konca augusta 2021.
Ak to neprijmete a budete chcieť zájazd zrušiť, máte na to síce nárok, avšak peniaze uvidíte možno až v septembri 2021. V tomto vám nepomôže ani poistenie storna zájazdu. Takéto poistenie totiž nekryje zrušenie cesty z dôvodu epidémie alebo pandémie.
Ani dovolenka doma nemusí byť bezpečná
Najviac Slovákov zmenilo prímorské plány za slovenské hory. Slovensko má v porovnaní s inými krajinami stále nízke čísla nakazených na koronavírus. Avšak toto ochorenie nie je zďaleka jediný problém, ktorý vás môže ohroziť. Na domácej pôde samozrejme nepotrebujete žiadne extra poistenie v prípade ochorenia. To je hradené zo zdravotného poistenia. Avšak rizikové môžu byť úrazy na horách.
Cestovatelia si často neuvedomujú, že ak nie sú poistení, záchrannú akciu na Slovensku budú musieť uhradiť. Za zásah horskej služby sa platí priemerne okolo 350 EUR, ak je potrebné pátranie a vyslobodzovanie a nasadenie vrtuľníkom, cena sa môže vyšplhať až do niekoľko tisíc EUR. Jedinou výnimkou sú deti. Tie nepotrebujú poistenie a zásahy Horskou službou za nich rodičia platiť nemusia.
Aj v prípade, že poistenie máte, netreba riskovať. Rizikové správanie môže znamenať zamietnutie plnenia. „Je preto nutné chodiť po vyznačených chodníkoch a pri náročnejších výstupoch dodržiavať pokyny horskej služby. „V prípade, že sa pri niektorých výstupoch vyžaduje sprievodca, musia to turisti rešpektovať a treba mať takúto aktivitu osobitne pripoistenú,“ upozorňuje Ľubomíra. Hricová z UNIQA. Aj na bezpečnom Slovensku sa teda na nečakané situácie oplatí poistiť.
Marek Mittaš
Šéfredaktor portálu peniaze.sk. V prevažnej miere sa venuje bankovej problematike a investovaniu. Ďalšie články autora.