Zdroj: Shutterstock
Komerčná spolupráca
Verejná diskusia o smerovaní slovenského zdravotníctva je na mieste a je veľmi dôležitá. Niekedy však zamrzí, keď sa obmedzí na pocity a ignoruje fakty. Vo verejnom priestore potom koluje veľa mýtov a iných nepodložených tvrdení, o ktoré sa niekedy opierajú aj veľmi vážne rozhodnutia. Toto je 15 najčastejších mýtov o slovenskom zdravotníctve, ktoré sa často objavujú aj v našich médiách.
Vieme, že v našom zdravotníctve rezervy sú, no faktom je, že už v porovnaní s bratmi v Česku výrazne zaostávame vo výdavkoch na zdravotníctvo. Krajiny ako Holandsko, Švajčiarsko, Belgicko, Írsko, Francúzsko, Dánsko, Slovinsko, Rakúsko dávajú výrazne viac peňazí do svojich zdravotných systémov.
Ak sa pozrieme na údaje z informačných systémov, v akom čase je koľko lekárov aktívnych, vidíme, kedy je „premávka“ v ambulanciách najhustejšia a kedy menej. Napríklad medzi 13:00 až 14:00 hod. je vyťaženosť ambulancií približne polovičná oproti času medzi 10:00 až 11:00.
Podľa verejne dostupných údajov z januára tohto roku majú naši poistenci k dispozícii o 207 viac ambulancií všeobecných lekárov a špecialistov ako štátna poisťovňa. Presne je to 13 940 zmluvných ambulancií Dôvery oproti 13 733 zmluvným ambulanciám VšZP. Dáta Unionu sme nenašli v primeranej miere zverejnené.
Na Slovensku nie je výrazne menej lekárov ako v okolitých krajinách. Faktom však je, že slovenskí pacienti navštevujú lekárov veľmi často, čo zahlcuje ich kapacity, znižuje dostupnosť a predlžuje čakanie. Chorobnosť u nás pritom nie je veľmi odlišná od situácie napríklad v Česku. Nemôžeme za to viniť len pacientov, dôvodov môže byť viacero: chýbajúce telemedicínske služby a manažment pacientov, nesprávne prerozdelenie kompetencií zdravotníckeho personálu. Na Slovensku nie je málo lekárov, no veľmi zaostávame v počte sestier.
Euro Health Consumer Index skúma spokojnosť pacientov naprieč krajinami. Škoda len, že posledný rebríček vznikol ešte v roku 2018. Ak sa pozrieme, ktoré krajiny dopadli najlepšie, sú to Švajčiarsko a Holandsko, ktoré majú systémy viacerých zdravotných poisťovní. Za nimi však nasledujú Nórsko a Dánsko, ktoré tiež poskytujú kvalitné služby v zdravotníctve, no funguje v nich unitárny systém. Ktorý systém je teda lepší? Ťažko odpovedať. V každom prípade, náklady na zmenu systému na Slovensku by boli enormné a prínosy otázne. Faktom však je, že slovenské zdravotníctvo má pálčivé problémy ako zmena systému zdravotného poistenia.
Ak sa pozrieme na čísla nižšie, vidíme, že viac ako 8 z 10 žiadostí o lieky na výnimku v Dôvere schválime. Považujeme však za nesprávne, že nie je jasne stanovený nárok pacienta, teda na úhradu akej liečby má nárok, a na ktorú už nie. Chce to odvahu, ktorú politici doposiaľ nenašli.
Argument, ktorý ospravedlňuje vytváranie strát a plytvanie peňazí je chorý. O tom, že je navyše populistický, hovorí graf nižšie. Každý subjekt, ktorý v zdravotníctve pôsobí, má záujem dosahovať zo svojej činnosti primeraný zisk. Opakom zisku je strata, ktorá neveští nič dobré a prináša starosti. Primeraná ziskovosť tak pre ambulancie, ako aj pre výrobcov liekov a v neposlednom rade aj pre zdravotné poisťovne, umožňuje rozvoj, motivuje zlepšovať služby, ukazuje, že spoločnosť je zdravá.
Ak niekto tvrdí, že najlepšia poisťovňa je tá, ktorá platí za zdravotnú starostlivosť najvyššie ceny, nerozumie nastaveniam zdravotných systémov a úlohám zdravotných poisťovní nielen na Slovensku, ale nikde na svete. Klientmi zdravotných poisťovní sú ich poistenci, ktorým majú zabezpečovať úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto zdravotnú starostlivosť zabezpečujú u svojich zmluvných partnerov, teda prostredníctvom zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ak má zdravotná poisťovňa robiť svoju prácu dobre, teda majú byť jej poistenci spokojní, má za peniaze, ktoré má k dispozícii zabezpečiť čo najviac zdravotnej starostlivosti, resp. čo najkvalitnejšiu starostlivosť. Aby to mohla urobiť, musí so svojimi partnermi, teda s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosť dohodnúť čo najvýhodnejšie ceny pre seba. Pochopiteľne, poskytovatelia majú záujem o presný opak, majú záujem o čo najvyššie úhrady zo zdravotných poisťovní. Potom je teda na poskytovateľoch a poisťovniach, aby sa dohodli na takých cenách, ktoré sú pre obe strany akceptovateľné. Prax potvrdila, že to funguje.
Z údajov o priemernej výške poistného, ktoré platia ekonomicky aktívny poistenci (zamestnanci, zamestnávatelia, SZČO) je zrejmé, že najvyššie poistné hradia poistenci štátnej zdravotnej poisťovne. To znamená, že v priemere sú bohatší, bonitnejší – t.j. majú vyššie príjmy ako poistenci súkromných zdravotných poisťovní.
Nie je to pravda. Najvyšší podiel poistencov štátu vo svojom poistnom kmeni má Dôvera.
Pravda, ktorú politici neradi hovoria je, že nikde na svete nemajú všetci pacienti nárok na všetko a úplne zadarmo. Každý politik, ktorý argumentuje opakom, prípadne ústavou, by si mal dočítať článok 40 ústavy až do konca. Píše sa tam: „za podmienok, ktoré ustanoví zákon“. Hoci aj dnes je nárok široko stanovený, ani ústava negarantuje, že poistenci majú hradenú najinovatívnejšiu liečbu za každých podmienok.
Ústava SR čl. 40
Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Ak hovoríme o najväčšom krížovom vlastníkovi, teda o štáte (vlastní najväčšie nemocnice, najväčšiu zdravotnú poisťovňu), možno by to aj mohla byť pravda. Aj posledné roky sme videli, že hoci má štát v rukách nastavenie rozpočtov, reguláciu, vlastní poisťovňu aj nemocnice, pozitívne výsledky sa nedostavili, práve naopak. Krížové vlastníctvo u súkromných poskytovateľov nie je vo svete ničím zvláštnym, umožňuje vytvárať pre poistencov lepšie produkty a šetriť peniaze. Zákazom krížového vlastníctva sa pred časom zaoberali napríklad v Holandsku, ktoré majú podľa EHCI druhý najlepší zdravotnícky systém na svete (viď. Mýtus #11). Viete na čo prišli?
Na takéto tvrdenie neexistuje žiadny racionálny argument. Slovenská republika nevlastní žiadneho výrobcu MR prístrojov, hoci sú dnes nevyhnutné pri istých typoch zdravotnej starostlivosti, ani žiadneho výrobcu liekov, hoci zdravotníctvo bez liekov si dnes ťažko vieme predstaviť. Podobne by sme mohli pokračovať s výrobcami sanitiek, atď.
Pozrime sa opäť na čísla. Viaceré všeobecné nemocnice sú v súkromných rukách, pričom preklady pacientov na vyššie pracoviská dosahujú len 2,25 %. To znamená, že žiadne masívne prekladanie „drahých“ pacientov do štátnych nemocníc, sa nekoná. Pozrime sa na fakultné nemocnice, ktoré sú všetky vo vlastníctve štátu. Viac ako polovica pacientov je v spáde nemocnice. To sú pacienti, ktorí logicky prídu do najbližšej nemocnice. Hodnota Case mix index zase dokazuje, že viac ako polovica pacientov vo fakultných nemocniciach dostáva najmenej náročnú liečbu. Nie je teda pravda ani to, že štátne nemocnice majú len tých najťažších pacientov, ktorých liečba je drahá a inde nechcú.
V Dôvere sa nám okrem mnohých iných vecí podarilo dosiahnuť zvýšenie prevencie u našich poistencov a to až o tretinu v priebehu jedného roka. Pri všetkej skromnosti stále môžeme povedať, že sme lídrom v elektronizácii slovenského zdravotníctva. A čo hovoria poistenci? Hlasujú nohami, zo štátnej poisťovne odchádzajú do súkromných. Za posledných 10 rokov stratila VšZP takmer pol milióna poistencov. Počet poistencov Dôvery sa zase zvýšil o približne 300-tisíc.
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
