Ak vás poisťovňa po nehode neodškodní správne, bude vám musieť priplatiť

Až donedávna nebolo isté, či môžu poškodení za protiprávne nevyplatenie poistného plnenia žiadať aj finančnú kompenzáciu. Súdy nerozhodovali jednotne – niektoré úroky pre omeškanie s vyplatením odškodnenia priznávali, iné tvrdili, že je na ne nárok len vtedy, ak poisťovňa nezaplatí ani na základe súdneho rozhodnutia. Ústavný súd sa však zastal poškodených. 

Neistotu ohľadom úrokov z omeškania od poisťovne založilo znenie zákona 

Na úroky alebo poplatky z omeškania má automaticky nárok každý veriteľ, ktorému dlžník nezaplatí včas. Ide o príslušenstvo peňažnej pohľadávky, ktoré netreba osobitne dojednávať. Právo na ich úhradu totiž vzniká priamo zo zákona. O určovaní ich výšky sme bližšie písali napríklad v článku: Aj dlhy sa predražujú: Ako vás ovplyvní zvýšenie sadzieb ECB, ak neplatíte včas? 

Povinnosti poisťovne pri vyplácaní plnení z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z.z.; tento sa však o úrokoch z omeškania (na rozdiel od mnohých iných podobných úprav) zmieňuje v súvislosti s oneskoreným plnením nepeňažnej povinnosti poisťovne. O čo konkrétne ide? 

Zákon (§11 ods. 6) poisťovni ukladá, aby bez zbytočného odkladu začala prešetrovať rozsah jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti musí:

1) skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia alebo
2) poškodenému písomne zdôvodniť, prečo mu plnenie nevyplatí či zníži, príp. mu poskytnúť vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých v ustanovenej lehote nebol preukázaný rozsah jej povinnosti poskytnúť plnenie. 

Ak poisťovňav uvedenej lehotežiadosť poškodeného niektorým z vyššie uvedených spôsobov nevybaví, sankcionuje zákon jej oneskorenie práve úrokmi z omeškania (§ 11 ods. 8). 

Nad rámec uvedeného ďalej zákon (§ 11 ods. 7) výslovne stanoví, že poisťovňa má uhradiť poistné plnenie:

1) do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie alebo
2) po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 

Právna úprava teda ako jeden z okamihov vzniku povinnosti vyplatiť poistné plnenie výslovne uvádza (až) doručenie právoplatného súdneho rozhodnutia. Práve s ohľadom na uvedené zastávali niektoré súdy stanovisko, že poisťovňu možno zaviazať na platenie úrokov z omeškania len vtedy, ak žiadosť poškodeného riadne nevybaví v zákonnej lehote. V súlade s tým rozhodli tak, že hoci vyhoveli žalobe čo do istiny, ktorú poisťovňa mala uhradiť, úroky z omeškania súvisiace s nevyplatením peňažného plnenia nepriznali a uvádzali, že na tieto by vznikol nárok, až keby poisťovňa neplnila po rozhodnutí súdu. 

Poškodených sa zastal Ústavný súd 

V septembri minulého roka vydal Ústavný súd SR pod sp.zn. II. ÚS 263/2022 nález, v ktorom právnu úpravu vyložil v prospech poškodených. Rozhodnutím senát II. Ústavného súdu SR potvrdil názorovú líniu, ktorá už bola prezentovaná aj senátom III. (napr. v rozhodnutiach vydaných pod sp.zn. III. ÚS 309/2020 a III. ÚS 214/2020). 

Príčina sporu posudzovaného Ústavným súdom vznikla ešte v roku 2014. Do vozidla poškodenej čelne narazil automobil, ktorý prešiel do protismeru. Pri nehode utrpela ťažké zranenia, s ktorými sa dlhodobo liečila. Zostali jej aj trvalé následky, ktoré mali byť vykompenzované bolestným. Vzhľadom na to, že nehodu zavinil vodič protiidúceho vozidla, obrátila sa poškodená na jeho poisťovňu, ktorá plnenie nevyplatila tak, ako bolo požadované. Poškodená poisťovňu zažalovala, tá sa okrem iného bránila poukazom na nesprávne bodové ohodnotenie niektorých zranení. 

Súd prvej inštancie dal ohľadom výšky požadovaného odškodnenia za pravdu poškodenej. Ako nedôvodný ale posúdil ňou uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z neuhradeného poistného plnenia. Svoje stanovisko oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu vydané pod sp.zn. 3Cdo/145/2017, ktoré povinnosť poisťovne uhradiť úroky z omeškania viazalo len na oneskorené oznámenie spôsobu vybavenia poistnej udalosti (bližšie rozhodnutie Okresného súdu Košice II, sp.zn. 37C/608/2015). 

Stanovisko prvoinštančného súdu odobril aj Krajský súd Košice (v rozhodnutí vydanom pod sp.zn. 2Co/206/2020). Konštatoval, že poisťovňa poškodenej opakovane vysvetlila, prečo v určitej dobe neposkytla poistné plnenie, z uvedeného dôvodu od nej preto úhradu úrokov z omeškania nemožno žiadať. Tieto by musela zaplatiť až vtedy, ak by náhradu škody nevyplatila ani po doručení právoplatného rozhodnutia súdu. Vec sa napokon dostala pred Ústavný súd SR. 

Nevyplatenie plnenia má byť sankcionované úrokmi už pred rozhodnutím súdu 

Poškodená v podanej ústavnej sťažnosti argumentovala, že ak by bol prijatý výklad súdov podaný v jej veci, bolo by to pre poškodených krajne nevýhodné. Upozornila, že v praxi by to mohlo viesť k zvýšenému odmietaniu vyplatenia plnenia zo strany poisťovní. Nebudú sa totiž musieť báť rizika sankcie v podobe úrokov z omeškania, ktoré eliminujú už odoslaním formálne odôvodneného vyjadrenia, prečo poistné plnenie nemôžu vyplatiť (hoci by aj odôvodnenie pokrivkávalo). 

Ústavný súd sa stotožnil s názorom poškodenej. Uviedol, že ustanovenie, ktoré poisťovne sankcionuje za oneskorené oznámenie výsledkov prešetrenia poškodenému, nijako nebráni tomu, aby poisťovne platili úroky z omeškania aj vtedy, ak v rozpore so zákonom neposkytnú peňažné plnenie zodpovedajúce náhrade škody. Ak teda poisťovňa nesplní povinnosť vyplatiť náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), môže si poškodený voči nej z uvedeného titulu uplatniť aj nárok na úrok z omeškania.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.