Daň z finančných transakcií je čoskoro tu, no s dátumom jej prvého zdaňovacieho obdobia sa vynára viac a viac nejasností. Po novom sa už nebude dať ľahko obísť, no „zalepením“ diery v zákone sa nevyriešili všetky problémy, ktoré novela prináša. Podnikateľov tiež zneisťuje fakt, že musia mať podnikateľský účet, ale nemusia si špeciálne kvôli dani zriaďovať nový.
Slovenský parlament schválil už tretiu novelu transakčnej dane, ktorá nadobudne účinnosť v apríli 2025. Táto verzia prináša niekoľko zmien, ktoré by mali znížiť nejasnosti spôsobené predchádzajúcimi úpravami. Napriek tomu ostávajú niektoré otázky nevyriešené, najmä v oblasti tzv. preúčtovaných nákladov a maximálneho limitu dane. Na nejasnosti upozorňuje poradenská spoločnosť Grant Thorton.
Nejasnosti okolo preúčtovaných nákladov
Jednou z hlavných zmien je zavedenie mechanizmu na zamedzenie dvojitého zdanenia pri preúčtovaných nákladoch. Tento problém však zostáva naďalej nejasný, pretože slovenská legislatíva tento koncept nepozná.
Podľa daňovej expertky Ľubomíry Murgašovej z poradenskej spoločnosti Grant Thornton nie je jednoznačné, ktoré transakcie spadajú pod túto definíciu. „Ak za vás uhrádza iná osoba platby, je potrebné analyzovať, či nepôjde o situáciu preúčtovaných nákladov. Pri nich je celá administratíva na daňovníkovi – musí si daň vypočítať, odviesť ju a podať oznámenie,“ vysvetľuje Murgašová.
Limit 40 eur na transakciu sa uplatní len v prípade, že transakcia bola vykonaná finančnou operáciou (napr. cez banku) a daňovník to dokáže preukázať. Inak sa tento limit neuplatní, čo vyvoláva obavy zo zvýšenia administratívnej záťaže.
Zmena oznamovacej povinnosti
Pôvodná verzia zákona umožňovala firmám jednoducho sa vyhnúť plateniu dane tým, že nahlásili osobitný účet, z ktorého banka daň nevyberala. Novela tento mechanizmus sprísňuje – po novom sa oznamovacia povinnosť týka iba špecifických transakcií, ako sú:
- obchodovanie s cennými papiermi,
- platby pre cudzinecké ozbrojené sily,
- vrátenie notárskej úschovy,
- úhrady vlastníkov bytov v rámci správy domu,
- účty verejných vysokých škôl, ktoré nesúvisia s podnikaním.
„Nové znenie zákona jasne špecifikuje, ktoré transakcie spadajú pod tento režim, čím sa odstraňuje právna neistota,“ dodáva Murgašová.
Rozšírenie okruhu oslobodených subjektov
Daň z finančných transakcií sa nebude vzťahovať na:
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
- diplomatické misie a vybrané konzulárne úrady,
- školy a školské zariadenia (okrem tých, ktoré sú obchodnými spoločnosťami).
Nové transakcie vyňaté z dane
Niektoré platby sa po novom nebudú zdaňovať, aby sa predišlo nespravodlivému zdaneniu transakcií vykonávaných v mene klienta. Ide napríklad o:
- advokátov a platby trov konania v mene klientov,
- určité finančné operácie medzi prepojenými subjektmi.
Dlhšia lehota na reklamácie
Banka bude mať na vybavenie reklamácie nesprávne zrazenej dane dvojnásobne dlhý čas – 60 dní namiesto pôvodných 30 dní.
Podnikatelia už teraz hľadajú spôsoby, ako sa vyrovnať s novou daňou. Mnohé firmy plánujú premietnuť dodatočné náklady do cien produktov a služieb. „Štát plánuje vybrať na transakčnej dani 500 miliónov eur, čo znamená, že podnikatelia budú nútení zvýšiť ceny. Očakávame ďalšiu vlnu zdražovania v apríli 2025,“ upozorňuje Murgašová.
Okrem toho odborníci predpokladajú aj presun k hotovostným platbám. Profesor Schneider z rakúskej univerzity v Linzi odhaduje, že šedá ekonomika na Slovensku predstavuje 14,17 % HDP (približne 17 miliárd eur). „Transakčná daň môže motivovať firmy a živnostníkov prechádzať na hotovostné platby, pretože tie nie sú zdaňované,“ dodáva daňová poradkyňa Silvia Hallová.
Hallová zároveň upozorňuje, že vláda by mala namiesto zavádzania novej dane radšej bojovať proti šedej ekonomike. „Ak by Slovensko znížilo rozsah šedej ekonomiky na úroveň Rakúska, mohlo by získať dodatočných 1,6 miliardy eur do rozpočtu bez potreby ďalších daní,“ vysvetľuje.
Potrebujem nový účet, alebo nie?
Medzi podnikateľmi sa čoraz viac hovorí o povinnosti založiť si podnikateľský účet. Slovenský živnostenský zväz však upozorňuje, že podnikatelia takúto povinnosť nemajú. „Ako transakčný účet môže živnostník nahlásiť aj bežný účet, ktorý využíval doposiaľ. Ak už živnostník dnes využíva dva bežné súkromné osobné účty, môže si ich ponechať aj naďalej a jeden z týchto účtov, ten, ktorý využíva v súvislosti s podnikaním, môže nahlásiť ako transakčný,“ vysvetlil SŽZ pre agentúru SITA.
SŽZ však dodáva, že podnikateľom a najmä živnostníkom, ktorí doteraz na podnikanie využívali svoj bežný účet, sa môže zriadenie druhého účtu oplatiť. „Na transakčnom účte môže živnostník vykonávať aj súkromné platby, ale tie by tiež boli zdanené, čo samozrejme nie je výhodné,“ objasnil zväz.
Ak teda ešte podnikateľský účet nemáte, oplatí sa vám zriadiť si ho v banke, v ktorej máte osobný účet. Transakcie medzi týmito účtami, ak majú jedného majiteľa a sú v jednej banke, nepodliehajú dani. Z podnikateľského účtu môžete hradiť všetky platby súvisiace s podnikaním, aby ste dodržali zákon.
Transakčná daň: Nové pravidlá platné od apríla 2025
- Administratíva: V prípade slovenských bankových účtov bude výber a odvádzanie dane zabezpečovať banka.
Európska centrálna banka vyjadrila obavy, že zvýhodňovanie hotovostných transakcií pred bezhotovostnými môže viesť k nespravodlivej daňovej záťaži. Zákon však zatiaľ ostáva v tejto podobe a jeho dopady sa ukážu až po spustení v praxi.
Podnikatelia čakajú na ďalšie upresnenie zákona, najmä v oblasti preúčtovaných nákladov a právnej istoty pre zahraničné subjekty. Ak sa právna neistota neodstráni, môže transakčná daň spôsobiť presun podnikateľskej činnosti do iných krajín s priaznivejším daňovým prostredím.
**
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.