Zdroj: Shutterstock
Pracovníkom z členských krajín EÚ musí byť mimo pracovnej doby umožnené vypínať digitálne zariadenia bez toho, aby za to niesli nejaké pracovno-právne následky. Uzniesli sa na tom poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), ktorému predsedá slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Uznesenie, za ktoré hlasovalo 31 členov výboru, šiesti boli proti a 18 sa zdržali hlasovania, presadzuje, že členské krajiny EÚ musia zabezpečiť, aby pracovníci mohli účinne využívať právo na odpojenie sa od elektronických zariadení aj prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Poslanci poukazujú na to, že toto právo je nevyhnutné na ochranu zdravia pracovníkov.
Uznesenie tiež pripomína, že práca z domu zohrala počas koronakrízy kľúčovú úlohu pri ochrane pracovných miest a podnikov.
„Nemôžeme ponechať milióny európskych pracovníkov, ktorí sú vyčerpaní tlakom byť neustále k dispozícii a pridlhou pracovnou dobou, svojmu osudu. Teraz je tá správna chvíľa postaviť sa za nich a dať im, čo si zaslúžia: právo na odpojenie sa [od práce]. Má to zásadný výzvam pre naše duševné a fyzické zdravie. Nastal čas aktualizovať práva zamestnancov tak, aby zodpovedali novej realite digitálneho sveta,“ vyhlásil spravodajca uznesenia Alex Agius Saliba.
Europoslanci s týmto cieľom ešte v decembri vyzvali Európsku komisiu, aby navrhla smernicu EÚ o "práve na odpojenie", pretože toto právo zatiaľ nie je výslovne zakotvené v legislatíve EÚ. Zdôraznili tiež, že možnosť "vypnúť sa od práce" by mala byť základným právom, ktoré umožňuje zamestnancom odbremeniť sa od pracovných úloh a elektronickej komunikácie mimo ustanovenej pracovnej doby, a to bez akýchkoľvek následkov.
Európsky parlament požaduje zakotviť do legislatívy takzvané právo na vypnutie. Snahou je, aby mali ľudia v tejto čoraz viac digitálnej dobe priestor na svoje súkromie a mohli sa nerušene venovať rodine a svojim koníčkom. V praxi by to znamenalo, že vám šéf po pracovnej dobe nesmie volať ani písať emaily, či posielať správy.
Kultúra "neprestanej práce" a rastúce očakávanie zo strany zamestnávateľov, že pracovníci by mali byť kedykoľvek dosiahnuteľní, môžu podľa výboru EMPL negatívne ovplyvniť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a tiež ich fyzické a duševné zdravie a pohodu.
Vnútroštátne orgány by tiež mali zabezpečiť adekvátnu ochranu osôb, ktoré toto právo skutočne využijú, pred diskrimináciou, kritikou, prepustením z práce či inými podobnými postihmi zo strany zamestnávateľa.
Podľa údajov nadácie Eurofound od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 viac ako tretina pracovníkov v EÚ pracuje z domu. V súčasnosti však neexistuje žiadny európsky právny rámec, ktorý by priamo definoval a reguloval právo zamestnancov na vypnutie sa od zadaných pracovných povinností. Moderné technológie na jednej strane vytvárajú flexibilné pracovné prostredie, na strane druhej však môžu mať škodlivé následky, ak dochádza k predlžovaniu pracovného času a stieraniu hraníc medzi pracovným a súkromným životom.
Viacerí europoslanci namietali, že právo na odpočinok zaisťujú smernice súvisiace s pracovnými vzťahmi a že by stačilo rozšíriť ich platnosť aj na digitálne pracovné kontakty.
Ďalší zákonodarcovia upozorňovali, že veľa ľudí vrátane zamestnancov inštitúcií Únie berie svoju nepretržitú pracovnú dostupnosť ako samozrejmosť.
Prípadný návrh normy zohľadňujúcej právo na odpojenie teraz musí navrhnúť Európska Komisia. Podľa eurokomisára pre prácu a sociálne práva Nicolasa Schmita by sa ešte predtým mali zástupcovia firiem, odborov a vlád pokúsiť vyriešiť problém dohodou.
Roland Regely
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
