Podľa zisťovaní nemeckého štatistického úradu zaplatili zamestnávatelia za priemernú hodinu zamestnaného Slováka 10,70 eur (oproti Českej Republike dokonca o 30 centov viac).
Tieto mzdové náklady sú viac než polovičné oproti priemeru krajín EU a dokonca v niektorých prípadoch štvrtinové či tretinové.
Výsledky sú o to viac prekvapivé, pretože na Slovensku je mzda zaťažená pomerne vysokou daňou a poistným na zdravotné a sociálne poistenie. Zamestnávateľa totiž zamestnanec stojí viac takmer o tretinu viac než získa zamestnanec.
Napríklad zamestnanec s čistou mzdou okolo 750 eur, predstavuje pre zamestnávateľa mzdový náklad okolo 1350 eur – jedná sa o tzv. superhrubú mzdu.
Aká je situácia v jednotlivých krajinách EU ukazuje nasledujúca tabuľka:
Tabuľka: porovnanie mzdových nákladov 2016 v krajinách EU
Členský štát EU | Cena za hodinu práce zamestnanca v EUR | Členský štát EU | Cena za hodinu práce zamestnanca v EUR |
Dánsko | 43,40 | Slovinsko | 16,00 |
Belgicko | 41,20 | Cyprus | 15,70 |
Švédsko | 40,90 | Grécko | 13,90 |
Luxembursko | 36,50 | Portugalsko | 13,10 |
Francúzsko | 36,30 | Malta | 12,50 |
Finsko | 33,70 | Estónsko | 11,30 |
Nemecko | 33,40 | Slovensko | 10,70 |
Holandsko | 33,40 | Česká republika | 10,40 |
Rakúsko | 32,90 | Chorvátsko | 8,70 |
Európska menová únia (EU 19) | 30,00 | Poľsko | 8,40 |
Írsko | 29,20 | Maďarsko | 8,40 |
Taliansko | 27,00 | Lotyšsko | 8,00 |
Veľká Británia | 26,10 | Litva | 7,50 |
Európska únia (EU 28) | 25,70 | Rumunsko | 5,40 |
Španielsko | 21,10 | Bulharsko | 4,40 |
Zdroj: DESTATIS (nemecký štatistický úrad)
Kde sú lacnejší zamestnanci?
Lacnejšia mzdová pracovná sila sa nachádza prekvapivo v Českej republike, i keď len minimálne.
Ešte nižšie mzdové náklady sú potom v Maďarsku, v Poľsku a v pobaltských a balkánskych krajinách. Slovensko je tak 9 najlacnejšou krajinou.
Priemer mzdových nákladov Európskem únie – EU 28 – je 25,70 eura za jednu hodinu. Priemer krajín platiacich eurom (EMU 19) je dokonca 30 eur za jednu hodinu.
Nad priemerom sa nachádza 12 krajín západnej Európy.
Nižšie mzdové náklady môžu byť lákadlom pre firmy pôsobiace v EU, aby svoje výrobne presúvali práve do krajín viac na východ. Čoho vlastne aj môžeme byť svedkom. Z krajín východnej Európy sa tak čiastočne stávajú „montovne Západu“.
Na každých 100 eur hrubej mzdy zaplatia zamestnávatelia ešte ďalších 36
Mzdové náklady sa skladajú z hrubej mzdy a z vedľajších nákladov ako je na Slovensku poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Tak vzniká tzv. superhrubá mzda.
Ako z tabuľky č. 2 vyplýva v tomto ukazovateli sa Slovensko a Česko radia k lídrom a naše zaťaženie práce tak patrí medzi 10-te najvyššie.
Tabuľka č. 2: Koľko eur navyše zaplatia zamestnávateľia na vedľajších nákladoch
Členský štát EU | na 100 eur hrubej mzdy zaplatí zamestnávateľ ešte navyše | Členský štát EU | na 100 eur hrubej mzdy zaplatí zamestnávateľ ešte navyše |
Švédsko | 49 | Nemecko | 28 |
Francúzsko | 47 | Portugalsko | 27 |
Belgicko | 44 | Fínsko | 27 |
Litva | 40 | Lotyšsko | 26 |
Grécko | 39 | Rumunsko | 25 |
Česká republika | 37 | Poľsko | 22 |
Taliansko | 37 | Cyprus | 20 |
Estónsko | 36 | Slovinsko | 19 |
Rakúsko | 36 | Veľká Británia | 19 |
Slovensko | 36 | Bulharsko | 18 |
Španielsko | 35 | Írsko | 18 |
Európska menová únia (EU 19) | 34 | Chorvátsko | 18 |
Európska únia (EU 28) | 31 | Dánsko | 16 |
Holandsko | 30 | Luxembursko | 16 |
Maďarsko | 29 | Malta | 9 |
Zdroj: DESTATIS (nemecký štatistický úrad) Miroslava Hrášková
V článkoch sa najradšej venuje problematike daní, dávok a dôchodkov. Okrajovo spracováva aj oblasť financovania bývania, termínovaných vkladov a sporenia. Vyštudovala hospodársku politiku na ekonomicko-právnej fakulte Masarykovej... Ďalšie články autora.