Premlčaním sa nárok iba oslabuje
Mnoho ľudí sa domnieva, že uplynutím premlčacej doby dlh automaticky zaniká. V skutočnosti ale dlh naďalej trvá; mnoho premlčaných pohľadávok je možné úspešne vymôcť.
Premlčanie v skutočnosti funguje tak, že uplynutím premlčacej doby sa nárok stáva tzv. podmieneným.
Podmienkou jeho vymoženia je to, aby dlžník v rámci súdneho konania nevzniesol námietku premlčania. Akonáhle dlžník námietku vznesie, musí súd žalobu zamietnuť.
Ak však dlžník na premlčanie nepoukáže, musí súd pohľadávku priznať aj po uplynutí premlčacej doby.
Premlčané pohľadávky môže dlžník kedykoľvek dobrovoľne splniť. Takéto plnenie nebude zákon považovať za bezdôvodné obohatenie veriteľa. Veriteľ si teda peniaze zaplatené na premlčanú pohľadávku môže ponechať a dlžník nemôže žiadať ich vrátenie, aj keby dodatočne zistil, že plnil na premlčaný dlh.
Niektoré zaplatené pohľadávky možno žiadať od veriteľa naspäť
Okrem pohľadávok, ktoré sa „iba“ premlčujú, pozná právo aj nároky, ktoré uplynutím určitej stanovenej doby naozaj zaniknú. Ak by dlžník na tieto nároky plnil, vzniklo by na strane veriteľa už spomínané bezdôvodné obohatenie, ktoré by musel dlžníkovi vrátiť. Jav spočívajúci v zániku pohľadávok sa označuje termínom preklúzia;
lehota stanovená pre uplatnenie pohľadávky sa volá prekluzívna lehota.
Zatiaľ čo premlčaniu podlieha väčšina klasických dlhov, ktoré v bežnom živote vzniknú, prípadov preklúzie je menej.
Uplynutím prekluzívnej šesťmesačnej lehoty zaniká napríklad pohľadávka zodpovedajúca zľave na nájomnom z dôvodu závad v prenajatom byte. Ďalším príkladom je právo na náhradu škody na veciach, ktoré boli vnesené do ubytovacieho zariadenia alebo odložené na vešiaku v reštaurácii. Uvedené právo zaniká uplynutím 15 dní po dni, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody.
V oboch prípadoch samozrejme nároky uplynutím doby zaniknú len vtedy, ak v prekluzívnej lehote nebudú riadne uplatnené u povinnej osoby.
Premlčaciu dobu možno predĺžiť
Prevažná väčšina pohľadávok sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Táto začína plynúť dňom, kedy môže byť pohľadávka prvýkrát uplatnená na súde.
Za tento deň sa u väčšiny pohľadávok považuje prvý deň po splatnosti pohľadávky. Pozor treba dať na nárok na náhradu škody a nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Tieto sa v podstatnej časti prípadov premlčia už za dva roky od chvíle, keď sa o škode či bezdôvodnom obohatení dozviete. Ak však škoda či bezdôvodné obohatenie vzniklo v dôsledku úmyslu, trvá premlčacia lehota až 10 rokov; u škody začína táto lehota bežať od udalosti, z ktorej vznikla a u bezdôvodného obohatenia odo dňa, kedy k nemu došlo. Veľmi krátka je premlčacia doba aj u nárokov z prepravných vzťahov; trvá len jeden rok.
Pokiaľ dlžník svoj dlh písomne uzná čo do dôvodu aj do výšky, premlčuje sa až za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
V obchodných vzťahoch je premlčanie iné
V prípade, že podnikáte a dlžníkom je váš obchodný partner, zbystrite pozornosť. Premlčanie pohľadávok z vašich obchodných vzťahov sa totiž nebude riadiť Občianskym zákonníkom. Platí pre vás Obchodný zákonník, ktorý vo vzťahoch medzi podnikateľmi upravuje premlčanie odlišne; najpodstatnejší rozdiel je v dĺžke premlčacích lehôt. Aj v obchodnom práve platí, že premlčaná pohľadávka nezaniká. Premlčacia doba väčšiny nárokov je však až 4 roky. Obchodný zákonník (podobne ako Občiansky zákonník) umožňuje premlčaciu dobu predĺžiť uznaním záväzku. Najneskôr sa však musí skočiť po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť.
- Vybrané zákony na stiahnutie
Uznanie záväzku medzi podnikateľmi predlžuje premlčaciu dobu vždy o ďalšie 4 roky od uznania.
Zaujímavosťou je, že v obchodných vzťahoch môže byť záväzok uznaný aj fakticky.
Ak dlžník platí úroky, považuje sa to za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Ďalším faktickým spôsobom uznania záväzku je jeho čiastočné plnenie, pokiaľ z neho možno usudzovať na to, že sa týmto plnením uznáva aj zvyšok záväzku.