Slovensko s dobrými vyhliadkami
Podnikať pri negatívnych ekonomických vyhliadkach krajiny sa podobá finančnej samovražde. To vie dobre každý podnikateľ, no v tomto roku to na tragédiu nevyzerá. Národná banka Slovenska predpokladá rast našej domácej ekonomiky v roku 2017 na úrovni 3,3 % a v roku 2018 dokonca 4,2 %.
Ide o dôsledok nábehu produkcie nových investícií, čo vytvára aj vhodné podnikateľské prostredie. Hoci sa očakáva miernejší export tovarov zo Slovenska, mala by ho kompenzovať rastúca domáca spotreba. Už dnes je však jasné, že Slovensko nie je samostatnou jednotkou a preto aj jeho ekonomické vyhliadky môžu výrazne skresať udalosti v eurozóne.
Európske šachy
Jedným z najväčších otáznikov je nad našou súčasnou ekonomickou situáciou odhlasované vystúpenie Británie z EÚ a postup, akým prebehne. Neohrozí síce automobilku Jaguar a príležitosť pre subdodávateľov, ale môže sa veľmi ľahko podpísať na oslabení hrubého domáceho produktu.
Podľa Saxo Bank by mohlo poklesnúť o desatinu percentuálneho bodu. Maroš Ďurik, Chief Executive Officer v Across Private Investments sa však domnieva, že prioritou zostane prístup na európsky voľný trh. Nielen v záujme Slovenska, ale aj samotnej Británie, takže z tohto ohľadu nie je dôvod na paniku.
Rozohrať neblahú partiu však môžu výsledky volieb vo Francúzsku a Nemecku, ktoré v tomto roku prebehnú. Spolu s Veľkou Britániou tak ide o významné zmeny v hlavných krajinách „niekdajšej“ únie. „Ide o tri najväčšie ekonomiky EÚ, do ktorých naši exportéri vyviezli vlani tovar v objeme viac ako 10 miliárd eur. Je to tretina celkového vývozu zo Slovenska. Významná politická zmena by mohla mať eventuálne vplyv na dôveru spotrebiteľov, či podnikov v západnej Európe a následne tak ovplyvniť aj slovenskú ekonomiku a zamestnanosť,“ zdôrazňuje hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Je teda viac ako jasné, že samotný export nebude možno ani tak závisieť od kvality, marketingu a snaženia, ale výsledkov plebiscitov.
Trump sa týka aj nás
Exportné obmedzenia sa nemusia týkať len Európy. V januári sa čaká nástup Donalda Trumpa do prezidentského kresla.
Maroš Ďurik uvádza, že možno očakávať sprísnenie zahraničného obchodu, čo môže negatívne vplývať na rozvíjajúce trhy a obavou je aj obmedzenie platnosti obchodných dohôd. „Politika Donalda Trumpa bude mať samozrejme vplyv na ďalšie formovanie vzťahov medzi najväčšou ekonomikou sveta, starým kontinentom a teda sprostredkovane aj na fungovanie firiem v Európe. Jeho rétorika sa zatiaľ javí ako protrhová, uvidíme však, aké budú jeho kroky po nástupe do úradu,“ uzatvára M. Gábriš. Ekonomika však naďalej ostane v područí politiky.
Záchrana rastu
Na konci roka Európska centrálna banka konala v súlade s očakávaniami a ponechala úrokové sadzby nezmenené a o deväť mesiacov predĺžila program nákupu cenných papierov. To v princípe znamená pre samotnú ekonomiku dve správy.
Jednu, že bude neustále umelo stimulovaná, čo nie je zdravé podnikateľské prostredie, no druhou stránkou je, že sa na najbližšie mesiace, či roky nepredpokladá hlbšia európska kríza. Nielen pre to, že dnes tečie do ekonomiky týždenne 80 miliárd eur, s cieľom zvyšovať infláciu a stimulovať ekonomiku.
Od apríla do decembra 2017 to bude 60 miliárd, ale už dnes nie je vôbec isté, že program kvantitatívneho uvoľňovania skončí. Otvorene sa diskutuje o možnosti, že ak sa vyhliadky ekonomiky alebo finančné podmienky zhoršia, ECB program zvýši alebo opäť predĺži. O ukončení sa uvažuje, až v prípade, ak približovanie tempa spotrebiteľských cien dosiahne cieľovú hranicu 2%. Zatiaľ teda úrokové sadzby úverov budú nízke a to praje aj úverom pre podnikateľov.
Nové peniaze z eurofondov
V roku 2017 sa predpokladá nový prílev peňazí z eurofondov v rámci nového programového obdobia, ktoré podporia investície a fungovanie množstva firiem na Slovensku. Tento benefit mnohým spoločnostiam prinesie zaujímavé možnosti.
Dobrou správou je, že podľa slov ministerstva hospodárstva Petra Žigu by sa mohlo na Slovensku v roku 2017 finalizovať 66 rozpracovaných investičných projektov, celkovo za 1,8 miliardy. Ide o projekty z automobilového, ale aj elektrotechnického priemyslu, IT aj podnikových služieb.
To podporuje aj podnikateľské subjekty, ktoré pri realizácii zákaziek môžu participovať. Pocit optimizmu vo vzduchu ukázal aj stúpajúci záujem firiem o úvery na rozvoj podnikania. Ku koncu októbra mali požičaných spolu 17,11 miliardy eur, čo je o 4,7% viac ako pred rokom. „V októbri a novembri záujem firiem o úvery každoročne rastie, pretože firmy sa pripravujú na ďalšiu sezónu a intenzívne využívajú prevádzkové úvery,“ vysvetľuje riaditeľ Divízie korporátnej klientely ČSOB Karol Farkaš.
Súčasne predpokladá, že v roku 2017 budú z pohľadu záujmu o úverovanie dominovať najmä firmy a projekty z oblasti priemyslu a infraštruktúry: „Očakávame, že v budúcom roku budú klienti z korporátnej oblasti konzervatívnejší, náš odhad rastu slovenského úverového trhu je medzi dvomi až štyrmi percentami.“ Výhodné financovanie, nové stimuly, financie aj podpora rastu inflácie napriek zložitej politickej situácii ukazujú, že podnikateľské prostredie má v tomto roku dostatok možnosti na zdravý rast.