Prevádzkovateľ sa zodpovednosti za odložené veci nemôže len tak zbaviť
Ak je s prevádzkou určitej činnosti spojené odkladanie vecí, prevádzkovateľ takejto činnosti sa zodpovednosti za škodu na odložených veciach len tak nevyhne. Táto zodpovednosť vzniká typicky prevádzkovateľom reštaurácií či kaviarní, kúpalísk, plavární, divadiel alebo iných kultúrnych zariadení, ale aj poskytovateľom kozmetických a kaderníckych služieb.
Výnimkou nie sú ani školy, školské družiny a zdravotnícke zariadenia. Za odložené veci naopak nebudú zodpovedné prevádzky, v ktorých sa veci nezvyknú odkladať. Právna prax sa zhodla na tom, že takými zariadeniami spravidla nie sú predajne rýchleho občerstvenia tzv. stánkového typu či samoobslužné predajne.
Pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa na odložených veciach musí byť splnená podmienka, že veci boli odložené na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Na plavárni či vo fitness centre sa za takéto miesto dajú považovať skrinky, do ktorých si pred športovým výkonom odložíte oblečenie.
V reštauračných alebo zdravotníckych zariadeniach je takýmto miestom väčšinou vešiak na kabáty a bundy. Ak si teda kabát necháte pod svojím dozorom (napríklad ho položíte na stôl, pri ktorom sedíte) a aj tak vám ho ukradnú, nemôžete od prevádzkovateľa žiadať náhradu škody vzniknutej krádežou kabáta.
Občiansky zákonník zároveň výslovne upozorňuje, že prevádzkovateľ sa zodpovednosti za odložené veci nemôže zbaviť ani jednostranným vyhlásením, ani dohodou.
Nepomôžu mu teda nijaké tabuľky, ktoré hlásajú, že za odložené veci neručí. Zároveň sa zodpovednosti nemôže zbaviť ani tým, že vás nechá (napríklad v rámci zmluvy o členstve vo fitness centre) podpísať dojednanie, podľa ktorého nebude zodpovedný za vaše veci umiestnené v šatni.
Zodpovednosť nemožno vzťahovať na akúkoľvek odloženú vec
Prevádzkovatelia sú zodpovední za škodu na takých veciach, ktoré si zákazníci na určené miesto odložia preto, aby mohli využiť poskytovanú službu takým spôsobom, akým sa bežne využíva. V reštauračných zariadeniach sa teda budú odkladať hlavne kabáty či bundy, ale aj iné časti oblečenia, ktoré sa v interiéri obvykle nenosia (šály, čiapky, rukavice, klobúky alebo dáždniky). Na druhej strane v reštauračných zariadeniach väčšinou nebude obvyklé odkladať na určený vešiak aj kabelky s peňaženkami.
Iné prípady je treba vždy posúdiť podľa konkrétnych okolností. Ako už bolo uvedené vyššie, v samoobslužnej predajni sa odkladanie vecí za bežné nepovažuje. Ak však predajca od zákazníkov výslovne žiada (napr. za účelom zamedzenia krádeži) odloženie tašiek či kabeliek, bude za odložené tašky aj zodpovedný.
Za veci, ktoré je potrebné v súvislosti s poskytnutím služby odložiť, boli v praxi napríklad uznané aj lyže. V uvedenom prípade išlo o zodpovednosť prevádzkovateľa bufetu pri svahu, ktorý zakázal vstup do bufetu s lyžami; v tejto súvislosti vyžadoval, aby zákazníci lyže ponechali v chodbe pred zariadením.
Častou otázkou býva tiež zodpovednosť prevádzkovateľov za odložené cennosti. Z vyššie uvedeného je zjavné, že u prevádzkovateľa reštaurácie s nárokom na náhradu škody za ukradnuté peniaze odložené v kabáte na vešiaku nepochodíte. Iným prípadom sú však kúpaliská a plavárne, kde sa šperky citlivé na vodu do skriniek odkladajú pomerne bežne.
Pamätajte, že za klenoty, peniaze či iné cennosti sa zodpovedá len do výšky 332 EUR. Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda len vtedy, ak prevádzkovateľ kúpaliska prevezme cennosti do úschovy alebo ak bude škoda na odložených cennostiach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú (t.j. napríklad ak šperky zo skrinky odcudzí plavčík či upratovačka).
Zodpovední sú aj prevádzkovatelia ubytovacích zariadení a garáží
Podobnú zodpovednosť ako prevádzkovatelia reštaurácií majú tiež prevádzkovatelia ubytovacích zariadení. Za ubytovacie zariadenia sa považujú hotely, ubytovne, turistické a horské chaty, penzióny ale dokonca aj školské internáty.
Prevádzkovatelia ubytovacích zariadení zodpovedajú za veci, ktoré boli vnesené do priestorov vyhradených na ubytovanie alebo na uloženie vecí, prípadne za veci, ktoré boli prevádzkovateľovi alebo jeho zamestnancom za týmto účelom odovzdané.
V neposlednom rade treba podotknúť, že náhradu škody vzniknutej na vozidle alebo jeho príslušenstve zase môžete žiadať od prevádzkovateľov garáží, strážených parkovísk alebo autokempingov.
Príslušenstvom vozidla sa rozumejú veci, ktoré súvisia s prevádzkou vozidla (rezervná pneumatika, autorádio, poťahy sedadiel apod.) – zodpovednosť sa však nevzťahuje na veci, ktoré sú uložené v interiéri vozidla či v kufri, ale s prevádzkou vozidla nesúvisia (t.j. typicky rôzna batožina).
S uplatnením nároku na náhradu škodu nečakajte, máte na to maximálne 15 dní
Zodpovednosť za odložené a vnesené veci je veľmi prísna – prevádzkovatelia sa jej môžu zbaviť len vtedy, ak by k nej (slovami zákona) došlo aj inak.
Poskytovatelia služieb teda nebudú za škodu na odložených a vnesených veciach zodpovední, ak vznikla kvôli živelnej pohrome (požiar, povodeň apod.) alebo ak nastala v dôsledku príčiny vyplývajúcej z povahy veci (napríklad kvôli materiálu veci, ktorý podlieha samovoľnej skaze).
Ak zistíte, že vám na odložených alebo vnesených veciach vznikla škoda, neotáľajte oznámte ju čo najskôr. Právo na náhradu škody totiž zanikne, ak nebude uplatnené najneskôr do 15. dňa po dni, keď ste sa o škode dozvedeli (čo bude vo väčšine prípadov bezprostredne po tom, čo podnik či zariadenie opúšťate).
Nárok na náhradu škody je vhodné uplatniť písomne.